Včera ma mierne pobúrila jedna vec. Išla som si domov do Levíc. Predomnou išlo Punto, a keďže to bola štvorprúdovka a na moju rýchlosť išlo dosť pomaly, pohodlne som ho predbehla. Nič nezvyčajné. O pár sekúnd sa však to isté Punto mihlo po pravej strane odomna a šikovne sa vopchalo predomňa. V aute nebol nik iní ako traja mladíci. Na okamih mi ušli, lenže potom ma akoby "úplnou náhodou" spomaľovali a brzdili. Keďže sa cesta potom zúžila a už sme boli v meste, musela som ísť cez celé mesto za nimi, kým som nepotrebovala odbočiť. Vec, ktorá vie vyviesť z miery.
To ma donútilo zamyslieť sa nad jednou vecou. Je to s nami za volantom až také zlé? Ako tvrdí jeden môj kamarát, vždy keď vidí ženu vodičku - "Aha, auto bez vodiča!".
Ja si však nemyslím, že je to s nami až také zlé. Mám vodičák rok, za ten čas som obehala niekoľko-krát Prešov, Nitru, Zvolen, Bratislavu, ale aj Prahu. A nikto sa nesťažoval. Snáď až s výnimkou môjho otca, ktorý mi do toho vkuse kecá (aj keď v poslednom čase už ani nie), ale to je prirodzené.
Ženy predsa nie sú jediné, ktoré spôsobujú dopravné nehody. Takisto nie všetci muži sú skvelí šoféri. Možno väčšina z nás má problém dobre zaparkovať, ale to tiež neberiem ako nevyriešiteľný problém. Napriek tomu, keď chlapa predbehne ženská, občas mu jeho vlastná ješitnosť zraní mužské ego. Väčšina žien tento problém nemá, keď ich predbehne muž. Preto si myslím, že dobrí a zlí šoféri by sa nemali rozdelovať automaticky na mužov a ženy.
A keď nabudúce budete na niekoho trúbiť, lebo Vám nedal prednosť alebo Vás nešikovne predbehol, berte ho len ako vodiča a nezamýšľajte sa nad jeho pohlavím. Minimálne neutrpí jeho, ani Vaše ego.
