Na vonok to nevyzerá tak fajn. Je štvrtok večer a ja sedím na intráku. Sama. Mala by som sa učiť, lebo v pondelok ma čaká skúška. Dostala som málo bodov z posledného testu. Ale aj tak sa teším. Neviem prečo. Vlastne viem. Naučila som sa tešiť z maličkostí...
Teší ma, že si slobodne môžem robiť čo chcem a neučiť sa, ale písať.
Teší ma, že mi práve píše 6 kamarátov z domova a všetci zisťujú, kedy už konečne prídem domov.
Teší ma, že nie som hladná (aj keď by som si konečne dala mäso..).
Teší ma, že na zajtra je hlásený v Prahe sneh.
Teší ma, že mám naozajstných kamarátov, akokoľvek ďaleko sú odomňa, či uť v Leviciach alebo v Londýne.
Teší ma, že môžem písať čo chcem, aj keď to niekedy nedáva zmysel a som vraj kontroverzná a vyslúžim si často kritiku.
Teší ma, že mi dnes dvaja ľudia povedali, že píšem dobre (z toho jeden je môj brat a druhý dievčina, čo mi práve napísala na icq :)).
Teší ma, že som si našla robotu, ktorá ma baví, aj keď nezarábam veľa.
Som rada, že môžem cez net počúvať slovenské rádio a pozerať slovenskú telku.
Som rada, že zajtra mám voľný deň. Možno si pôjdem kúpiť mäso.
Som šťastná, že o týždeň idem domov.
Som šťastná, že sa mi podarilo zorganizovať stretnutie s mojimi bývalými spolužiakmi.
Som šťastná, že o týždeň uvidím svojich priateľov.
Som šťastná, aj keď som sama a nemám chlapa, a pritom kvôli tomu nehysterčím.
Konieckoncov, nevadí mi, ani že tento článok píšem už druhýkrát, lebo sa mi už raz zmazal :).
Som šťastná, že som blondínka a spôsobujem ľuďom radosť, keď sa na tom môžu zabávať :).
Som taká šťastná, že sa celý večer usmievam a chce sa mi od šťastia plakať.
Je toľko vecí, kvôli ktorým môžme byť šťastní. Treba sa len vedieť tešiť z maličkostí. Z maličkostí, ktoré sa nám často zdajú ako samozrejmosť. Dúfam, že aj vy ste šťastní... :o)
