Zase jeden zabitý deň. Strávila som ho doma, aby som sa venovala učeniu. Nejak nevydalo... Zo seminárky sa mi podarilo zbúchať titulnú stránku s nadpisom a svojim menom. Aspoň niečo. Veď mám ešte týždeň. Moju morálku podporuje, že som si otvorila stránky s mojou témou. Ale akosik nemám šajn, o čom idem písať.. Neva.. to sa nejako spraví.. ako vždy..
A v tom mi uprostred dňa stráveného on-line napíše kamarát. Po mojom zdôverení, že by som nemala ísť von mi len povie: "Ale veď ži!!". A ja nad tým večerom zase začnem rozmýšľať...
Problém je v tom, že žijem až veľmi. Za 5 dní, čo som doma som strávila naozaj večer "doma doma" raz.. A každý deň prekladám učenie na ďalší. Veď nejako bude.. Prinajhoršom sa to budem učiť cestou do školy keď už nič iné. Lenže doma mám otca, ktorému ide len o moju budúcnosť. A preto do mňa stále hučí, že nikdy nie som doma, len sa flákam po krčmách. Občas si pri týchto prednáškach pripadám, že ma berie za úplnú socku, a to v tých "krčmách" väčšinou sedím pri kofole. Tak ako včera...
Včera som zase chcela byť doma. Sedieť s otcom v obývačke a pozerať na nejaký "fascinujúci" americký a navyše vianočný romantický film. Lenže ozvala sa Ali. Ali je jedna z mojich najlepších kamarátok. Po pol roku prišla na týždeň z Anglicka. A pozajtra odchádza. Jednoducho som musela ísť.
Mám taký pocit, že dnes si zase vypočujem svoju obvyklú prednášku o neučení sa, krčmách, pochybných kamarátoch, flákaní sa, nezodpovednosti, nedospelosti a podobných asociáciách, ktoré vyvolávam vo svojom milujúcom (a to myslím úprimne) otcovi.
A tak mám dilemu. Lenže dnes by som žiť mala. Sľúbila som to človeku, ktorého neuvidím zase pol roka minimálne. Navyše ma vonku čaká pár kamarátov, ktorí si ma tiež ešte poriadne neužili odkedy som prišla domov. Aspoň tí by sa mohli dohodnúť, že budú vonku všetci naraz a nie každý večer niekto iní, aby som musela ísť von naozaj každý večer :).
Asi dnes budem zase žiť. Na začiatku písania tohto článku som mala pochybnosti. Ale postupom času a písmen sa akosi vytvárajú. Asi naozaj budem chvíľu žiť. Aspoň pár hodín...
