A vtedy si uvedomujem, aké je to vzácne,byť mamou a môcť si vychutnávať Tvoju blízkosť.Byť tou, ktorej hlas Ti znie, keď sa odoberáš do krajiny snov. A ráno Ťa uistiť úsmevom, že som tu. Aj keby sa zrútil svet.
Tieto chvíle mi za to stoja, za dolámanú chrbticu, za diskonfort nočného spánku, za odsúdenie tých, čo tvrdia,že deti majú spávať vo svojej postieľke.
Je toľko vecí každý deň, ktoré pokladáme za dôležité, večne sa ženúc za akýmsi naplneím, či životným poslaním...Ale veď je to také jednoduché... Príjmať s láskou a úctou aj tie ,, najzákladnejšie" úlohy,ako byť matkou, či otcom, partnerom, sestrou, bratom, dcérou, synom....
Smiať sa na detskej rozprávkovej knižke a veriť tej fantázii, s vedomím, že sme tu a teraz šťastní, aj keď zajtra príde ďalší deň, ktovie aký....S uistením, že všetko, čo je naozaj podstatné, leží hneď vedľa a netreba sa za tým nikde hnať...
Dobrú noc všetkým mamám, ktoré už dnes prešli zázračnými krajinami pevne držiac rúčky svojich detí.....:)
