Žena- neobyčajná, komplikovaná, milujúca, hašterivá, túžiaca...Občas stratená, občas nájdená..Kočovná cigánka s večným nepokojom v srdci a uhrančivým pohľadom. Rozbúrená rieka aj pokojný prístav.Hrdinka absurdnej drámy s utopistickými predstavami o živote....Aj taká som:) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vzduch voňal letom a mesiac sa predieral cez konáre stromov Sem tam sa topil pod hladinou pohárov naplnených pravdou našich vín Prechádzajúc cestou plnou tmy a rozsvietených domov šťastní ako blázni, že snáď je koniec všetkých zím Pamätáš? Túlali sme sa po známych miestach, presvedčení, že tu nikdy predtým neboli Verili sme na znamenia a čítali si z dlaní, chudobní a mladí, predsa mohli sme si všetko dovoliť vo vreckách sme nosili len zopár prianí Pamätáš?
Robert Fulghum ( americký spisovateľ, filozof, spevák, unitársky pastor, učiteľ, maliar a sochár), napísal v osemdesiatom ôsmom skvelú knihu s názvom:,,Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole." - So všetkým sa podeľ. - Hrej fér. - Nebi ľudí. - Vráť veci tam, kde si ich našiel. - Upratuj po sebe. - Neber si nič, čo ti nepatrí. - Ak niekomu ublížiš, povedz prepáč. - Umývaj si ruky pred jedlom. - Splachuj. - Teplé koláčiky a studené mlieko ti urobia dobe. - Ži vyrovnaný život - trochu sa uč a premýšľaj, trochu kresli a maľuj, trochu spievaj a tancuj, hraj sa a pracuj. - Každý deň popoludní si zdriemni. - Keď vyrazíš do sveta, dávaj si pozor na dopravu, chyť sa niekoho za ruku a drž sa vždy s ostatnými pohromade. - Nikdy neprestaň žasnúť.
December 2012...Ľudia si robia zásoby jedla a sviečok. Diskutujú o nadchádzajúcej katastrofe, ktorá konečne ukončí ich pozemské trápenie,alebo aspoň nastolí nový poriadok vo svete nekonečných krívd. Niektorí pripravení na zatratenie, iní na prechod do piatej dimenzie. Každý z nich však čaká zmenu.
-Láska bolí,-skonštatoval môj päťročný syn v chvíľke zamyslenia nad počítačovou klávesnicou. Už hodnú chvíľu do nej vyťukával morzeovku, aby sa postavička v hre posunula tam, kam má. -Prečo miláčik?-opýtala som sa s dôverou v jeho hlboké filozofické poznanie. -Lebo zaľúbených bolí srdiečko-odvetil s vážnosťou a dôrazom neprislúchajúcim malému dieťaťu bez toho, že by pozrel mojím smerom. Čosi o láske viem-teda aspoň myslím, a tiež o bolesti, ktorú k nej často pridávame ako ingredienciu do koláča, aby sme sa uistili, že na jeho chuť nikdy nezabudneme. A potom, nech nám ponúknu akýkoľvek iný koláč, už neokúzli naše zmysly a nenaplní naše vnútra takým pocitom slasti.
Je to zvláštne ako veľmi sa vzďaľujeme zázrakom napriek tomu, že práve po nich tak veľmi túžime..Prajeme si len reálne veci, lebo čo ak na viac nemáme nárok. Alebo ak nám niekto niečo dá, bude nám ubraté inde...Ak si aj niečo naozaj želáme, dopredu zavrhneme možnosť,že by sa to mohlo stať..Sme chorí, pretože nič iné sa nedalo očakávať...určite je to Boží trest, karma alebo nás niekto preklial.Dychtivo sledujeme večerné spravodajstvo a prahneme po katastrofách, ktoré sa šíria ako mor a našepkávajú nám, aby sme sa neprestávali báť, pretože zajtra to môžme byť my, koho stretne niečo podobné...
Milujem tie chvíle...Celkom bez energie, uzimená a ospalá si líham vedľa najúžasnejšieho človiečika pod slnkom...Už by sa mi chcelo len povedať: ,, Dobrú noc, zajko",ale Ty ma predbehneš a povieš:,,Maminka,ešte rozprávku"....A ja už takmer automaticky vyťahujem z poličky nášho ,,Osmijanka" a sledujem s akou spokojnosťou sa otáčaš tváričkou ku mne,aby som mohla pri tom všetkom sledovať Tvoje zatvárajúce sa očká, jednou rukou držať asi dvesto stranovú knižku a druhou škrabkať chrbátik niekoho, pre mňa tak neuveriteľne dôležitého.
