Niekedy sa bojím aj ja...Bojím sa, že sme už príliš vzdialení zázrakom,že nevieme čo je láska...Bojím sa, aby sme neprežili tento život bez prianí, bez viery, že sa splnia.Mám strach,že každý deň prichádzame o niečo dokonalé a úžasné iba kvoli tomu,že nemáme dosť odvahy žiť.Keby všetky Gerdy sveta mohli vrúcnym objatím z čistej lásky zrušiť kliatbu a pomôcť tak všetkým Kayom, ktorým spadol do očí a do sŕdc črep z čarovného zrkadla... Potom by už nikto z nich nezabúdal na to, čo je najdôležitejšie a nevideli by viac všetko čierne..Preto si želám, aby sme sa zobudili skôr než skončíme v krajine večného ľadu v zajatí snehovej kráľovnej.Aby sme viac obíjmali tých, ktorých je ťažké milovať, pretože tí to najviac potrebujú..Ak aj vy poznáte niekoho, komu do oka spadol úlomok kúzelného zrkadla, nesúďte ho prosím.Prečítajte si snehovú kráľovnú od Andersena a urobte to ako Gerda.Ja totiž stále verím v zázraky a čo vy?
