Niekedy sa zamýšľam, kam nás tento trend nasmeruje. Nakoľko budeme schopní absorbovať množstvo zmien životného štýlu. Život dieťaťa je do značnej miery ovplyvnený a usmerňovaný inštitúciami ako napríklad školy. Poskytujú nám rokmi overené postupy pre vzdelávanie a výchovu, chránia deti pred rizikami. Ale po návrate zo školy sa dieťa ponára do zásadne iného sveta, ako sa ponárali jeho rodičia. Šport, výlety a knižky sú nahradené blikajúcimi obrazovkami a aplikáciami, ktoré vedia ovládať lepšie ako ich rodičia.
Ako môže rodič odpovedať na výzvy tohoto pretechnizovaného sveta? Mal by sa doňho ponoriť spolu s deťmi? Mal by si držať odstup a kontrolovať ich správanie v „sieti“? Učiť sa rozpoznávať virtuálne riziká a chrániť sa pred nimi? Alebo nech si ďalej žije svoj život, bez rôznych technologických vychytávok? Mal by obmedzovať prístup k týmto lákadlám?
Je potrebné si uvedomiť, že väčšina z dostupnej internetovej zábavy je navrhnutá tak, aby našu pozornosť udržala čo najdlhšie. Vývojári sociálnych sietí alebo online hier sa nás snažia vtiahnuť do nekonečného kolotoča interaktívnej zábavy. Na jednej strane oceňujem, že táto forma zábavy je aktívnejšia ako napríklad sledovanie televízie. Z dnešných detí teda pravdepodobne vyrastú aktívni jedinci, pripravení meniť svet okolo seba. Na druhej strane, je ľahlé dostať sa z roly bežného používateľa do pozície závisláka.
Deti sú teda neustále pohlcované novými formami interaktívnej zábavy. Čo môže v takejto situácii urobiť rodič? Ako sa hovorí, len mŕtve ryby plávajú po prúde a všetkého veľa škodí. Netreba sa báť ísť občas proti prúdu a nenechať sa pohltiť technológiami. Je množstvo spôsobov, ako ukázať dieťaťu život v tom reálnom svete, nie virtuálnom. Rodič môže dodať všeobecný rozhľad a viesť dieťa k tomu, aby sa osobnostne rozvíjalo.
Ako to spraviť, aby rodič nebol vnímaný ako spiatočnícky, trestajúci a obmedzujúci? Mohol by napríklad poukazovať na význam osobného stretnutia s inými ľuďmi, budovania hlbších vzťahov, športu, spoločných výletov a podobne. Môže ukázať na vlastnom príklade, ako vytvoriť rovnováhu medzi prácou a povinnosťami na jednej strane a zábavou na druhej strane. Ide to samozrejme ťažko. Mobilné technológie sú všadeprítomné a neustále lákajúce. Nesmie ísť o zápas proti technológiám, dieťa bude žiť vo svete, kde mobily a tablety patria.
Nejde o návrat do jaskyne. Ide o to, ako zmeniť jednostranné zameranie na virtuálny svet na optimálnu rovnováhu medzi svetom reálnym a virtuálnym. Prax ukazuje, že sa pri menších deťoch nedá zaobísť bez určitých obmedzení v používaní mobilu či počítača. Tie však nevydržia dlho a deti sa ich s pribúdajúcou mierou samostatnosti zbavia.
Ako sprevádzať dieťa v prostredí dnešných technologických a spoločenských zmien? Krátkodobo pomôžu rôzne príkazy a obmedzenia. Z dlhodobého hľadiska je dôležité, aby dieťa porozumelo, že jednostranná orientácia neprospieva.
Prajem vám, aby ste našli tú správnu rovnováhu a samozrejme, aby vás samých virtuálny svet nepohltil.
