Očiv tomto smere mi otvorili reakcie/komentáre čitateľov na môjpredchádzajúci “výtvor“ a a hlavne výrok jednej autorky, ktorý som sidovolil sem skopírovať:
„Čo je väčší problém? že my ženy sme ťažkočitateľné alebo, že v nás muži nevedia čítať?“
(Dúfam že sa namňa nenahnevá, že som si ho dovolil v takejto forme použiť. Ďakujem)
Poďakovať by somsa chcel tiež všetkým, ktorý v priestore určenom na komentáre vytvorili celkompeknú diskusiu v ktorej ste sa mi snažili poradiť. Teda poväčšine:)Iný sa ma asi snažili rozveseliť, lebo som sa slušne pri čítaní niektorých príspevkov zasmial. Za obojesom vám vďačný.
Len si nie somistý či mi vaše komentáre s mojím problémom pomohli, alebo som z toho ešteviac zmetený. Zistil som že na citové rozpoloženie mojej milovanej sa totálnelíšia nie len názory a rady žien od názorov mužov, ale aj názory nežnejšiehopohlavia navzájom.
Je tam naozajvšetko. Od varovania, že sa jej páči niekto iný, cez vysvetlenie, že po mne asinetúži len ma nechce raniť, až po odporúčanie aby som to nevzdávala bojoval, lebo ona je údajne len nerozhodná, dokonca až po radu prečítaťsi s ňou večer v posteli kamasutru:) - myslím že toto eso si zatiaľ nechámv rukáve:)
A ja tedaodpovedám na vyššie uvedený výrok otázkou: Ak nevedia v sebe navzájom čítať ženy, ak sa ichnázory na to čo cíti jedna z nich tak líšia, ako to môžeme zvládnuť mymuži? Občas dokonca považovaný za celkom iný živočíšny druh.
Chcel by som odhaliťodpovede na obe tieto otázky (v texte zvýraznené tučným písmom)
a preto mámna vás opäť dve prosby:
Prvá: Všetci, čočo i len tušíte odpoveď. Napíšte mi ju. Či už ako komentár alebo na mail.Ak ich bude dosť poskladám z nich ďalší článok. Lebo myslím že odpovedestoja za zverejnenie.
Druhá: Druhá jepre vás, pre všetky ženy. Skúste nám, analfabetom, aspoň občas poodhaliť kúsokzo svojej abecedy.
Keď ste do nászaľúbené, dajte nám to najavo. Chyťte nás za ruku. Nebojte sa mi ju nepustíme.
Ak si naopakmyslíte že ten jeden z nás, čo sa práve pokúša o vaše srdce, nie jepre vás ten pravý nebojte sa nás odmietnuť. Nenechávajte nás márne sa trápiť.Nebojte sa že nás raníte. Lepšia je rýchla smrť než celoživotné muky.(samozrejme, posnažte sa to urobiť čo najmenej sadistickým spôsobom).
Keď ste naštvanénehovorte že vám nič nie je. Pokojne rozbite v zúrivosti taniero podlahu. Myslím že mne by tá trocha kuchynského riadu za nahliadnutie dovašej duše stála.
Ak vidíte snahu,že sa vám snažíme porozumieť, pomôžte nám.
Trochu sa zatohanbím, ale napriek tomu že som už nejakú tú chvíľku plnoletý, stále neviemčítať... v ženách.
