Baktérie a antibiotiká - veční nepriatelia, alebo skrytí spojenci?

Na lôžku leží 6 ročné dievčatko. Má zlatého stafylokoka, superrezistentnú formu. Užíva vysoké dávky antibiotík...Pomoc, či medvedia služba?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)
Campylobacter
Campylobacter 

V roku 1972 bolo v USA zakázané používanie DDT, známeho vysokoúčinného insekticídu. Nasledovala séria zákazov v krajinách celého sveta. Dôvodom boli negatívne dôsledky na životné prostredie. Aspoň oficiálne tomu bolo tak. Druhý, menej známy dôvod bol, že si hmyz vyvinul rezistenciu na tento prípravok. Teraz sa však zamyslime nad správnosťou použitia slova "vyvinúť". Môže niečo, čo zabíja hmyz indukovať zmenu genetickej informácie, ktorá by pomohla hmyzu v jeho prežití? Odpoveď znie: jednoznačne nie. Mechanizmus si predstavujeme takto: celá populácia hmyzu má určitý genetický fond (pool), pričom v ňom musí byť zahrnutý aj gén pre rezistenciu na insekticídy. Tento gén by sa nepresadil, nebyť selektívneho prostriedku: v našom prípade DDT. Väčšina jedincov nevlastní vzácny gén rezistencie, avšak len títo môžu prežiť, ak sa dostanú do styku s týmto nepriaznivým faktorom. Preto po 25 rokoch od zavedenia DDT v poľnohospodárstve už mali skoro všetky druhy škodlivého hmyzu vyvinutú aspoň čiastočnú odolnosť. Čiže logicky sa museli dávky používané na postrekovanie zvyšovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, čo sa deje v súčasnosti v súvislosti s antibiotikami je podobný proces. Antibiotikum je látka, ktorá zabraňuje nejakým spôsobom rastu baktérií. Mechanizmy sú rôzne, napríklad penicilín priamo rozpúšťa bunkovú stenu gram-pozitívnych baktérií (baktérií s hrubou peptidoglykanovou vrstvou vo svojej bunkovej stene, peptidoglykan je druh glykoproteínu), iné antibiotiká sa sústredia na proces vzniku cytoplazmatickej membrány (polymixín), translácie (tetracyklín), transkripcie (rifampicín) a podobne. Analogicky však existujú aj najrôznejšie spôsoby obrany baktérií voči pôsobeniu antibiotík. Najjednoduchšia cesta je formou zneškodnenia cudzej látky. Gény pre takúto rezistenciu sa nachádzajú mimo "jadrového" (baktérie nemajú jadro ohraničené membránou) genómu v tzv. plazmidoch (malé kruhové molekuly DNA, ktoré sa replikujú nezávisle od chromozómu). Hoci sú tieto gény pomerne vzácne, pri určitých situáciách sa ich frekvencia môže zvyšovať. Ako? "Pomocou" antibiotík. Vyššie uvedený príklad s DDT má s antibiotikami veľkú podobnosť. Z populácie baktérií si vyberáme pomocou selekčného tlaku trvajúceho desiatky rokov práve tie baktérie, ktoré sú schopné odolať náporu antibiotík. Prvé baktrérie, ktoré boli v styku s penicilínom mizli akoby zázrakom. Dnes sú už dávky liekov potrebné na rovnaký efekt niekoľkonásobne vyššie. A časom budú ešte vyššie, ba dokonca je jasné, že časom budú všetky baktérie absolútne odolné voči dnes dostupným antibiotikám. Čo s tým? Farmaceutické spoločnosti celého sveta súperia s baktrériami, sú to preteky o život. Stovky nových druhov antibiotík a sulfonamidov sú na trhy každý rok. Rozličné variácie už existujúcich liekov, či úplne nové lieky. Niektoré budú účinné dlhšie, iné prestanú zaberať pomerne rýchlo. Otázka je ako dlho...

SkryťVypnúť reklamu

Máte chrípku, idete s ňou k lekárovi. On vám zmerá teplotu, spýta sa vás na vaše príznaky a predpíše lieky. Čo si vypýtate? Predpokladám, že antibiotiká. Pretože viete, že zaberajú. Ale je to nutné? Replikácia vírusového genómu nie je účinkom antibiotík ovplyvnená. Jediný výsledok účinku týchto antibiotík bude, že budete mať pravdepodobne hnačku, či iné črevné problémy (vyhubením mikroflóry hrubého čreva) plus, že niektoré škodlivé baktérie vašeho tela s vyvinutou rezistenciou budú selektované a neskôr sa môžu stať zabijakom. V niektorých krajinách je užívanie antibiotík prísne kontrolované, a sú to neprekvapivo krajiny s vysokou mierou informovanosti, napríklad Belgicko (v kontrasne s Holandskom, kde sú antibiotiká voľne predajné v lekárňach). Organizácia Belgian Antibiotic Policy Coordination Commitee sa venuje koordinácii a informovaniu verejnosti o používaní antibiotík.

SkryťVypnúť reklamu

http://www.bapcoc.be/

Na záver: uistite sa, prv než začnete užívať antibiotiká, či ich naozaj potrebujete. Ak je vaša infekcia vírusová, tak vám pomôžu prípravky proti vírusom (aj keď aj tie budú časom neúčinné), alebo jednoduché vyležanie. Keď sa nad tým reálne zamyslíme, tak možno o 100 rokov, možno neskôr nebudú antibiotiká učinné vôbec. Ani antivirotiká. Azda sa podarí vyvinúť nové lieky...Aj keď neverím, že baktérie nie sú schopné niečo prekonať. Avšak neurýchľujme tento proces mikroevolúcie neuváženým užívaním nepotrebných liekov, užívajme ich len keď je to nutné.

Samuel Genzor

Samuel Genzor

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som študent medicíny v Olomouci. Snažím sa byť otvorený novým názorom, prijímať rozhodnutia nezávisle od okolia a byť tak stále sa rozvíjajúcim a hľadajúcim človekom. Zoznam autorových rubrík:  Kmeňové bunkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu