
Alergia je prudká, neprimeraná imunitná odpoveď organizmu na látky, ktoré u nealergika nevyvolávajú žiadnu odpoveď. Sú viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú jej vznik: dedičnosť, rasa (napríklad mongoloidná rasa má najviac alergií na jedlo), strava, znečistenie, prekonanie infekčných chorôb, vek a ďalšie. Vplyvom týchto faktorov sa zmení "postoj" bielych krviniek (konkrétne ide o tzv.bazofily a mastocyty) k pôvodne relatívne neškodnej látke a začne tak vylučovať histamín. To je látka bielkovinovej povahy (polypeptid), ktorá vyvoláva funkčné zmeny vo viacerých tkanivách: sliznice reagujú zápalom, zvýšeným vylučovaním hlienov; hladké svalstvo sa stiahne (napr. zúžené priedušky), pri prudších alergických reakciách môže nastať aj pokles krvného tlaku a tepu. Keď do tela vpravíme látky, ktoré bránia pôsobeniu histamínu, tak sa tieto príznaky nedostavia. Potláčame príznaky, no pritom neriešime príšinu ochorenia.
Desenzibilizácia- krkolomné slovo, ktoré si azda budeme stále častejšie spojovať s návštevou u špecialistu- alergológa. Pritom to nie je metóda nijak nová, len jej použitie v oblasti liečby alergie sa začalo na Slovensku zavádzať až v poslednej dobe. V minulosti sa inzulín nevyrábal tak ako dnes (za použitia baktérií, ktorým je dodaný gén pre syntézu inzulínu a tak vyrábajú presné kópie ľudského inzulínu), ale pacienti dostávali prasací, či hovädzí inzulín. Ak sme chceli zabrániť prudkej alergickej reakcii na cudziu molekulu (ku ktorej aj tak pomerne často dochádzalo), tak sme museli pacienta najskôr pripraviť desenzibilizáciou. Nemohli sme mu teda dať rovno plnú dávku, ktorú by potreboval, ale zo začiatku dostával maličké dávky, ktoré sa postupne zvyšovali, pokým si telo nezvyklo a prestalo sa brániť imunitnou reakciou. Niečo podobné sa dá spraviť aj s niektorými alergénmi.
V roku 1998 uznala Svetová zdravotnícka organizáciu desenzibilizáciu za prínosnú v liečbe alergie. Nie je známe, či je možné jej pomocou úplné vyliečenie alergie, alebo bude len zmierňovať príznaky, avšak už nie potláčaním symptómov, ale riešením príčiny ochorenia.
Liečivo sa podáva buď podkožne, alebo sa niekoľko kvapiek podá pod jazyk. Možnosť podávania kvapiek pod jazyk sa začala využívať pomerne nedávno, bežnejší je však stále spôsob podávania injekčne pod kožu, aplikácia pri ňom totiž prebieha ambulantne a je teda minimalizované riziko nezvládnutej záchvatovej reakcie pacienta. Dĺžka liečby je vo väčšine prípadov 3-5 rokov- postupujeme v dvoch fázach-v iniciačnej postupne zvyšujeme dávky alergénov vpravených do organizmu (väčšinou 11dní u podjazykového podania, 14 týždňov u podkožného) a v druhej- udržovacej podávame maximálnu tolerovanú dávku. Desenzibilizácia sa odporúča u ťažkých sezónnych alergikov a astmatikov, a u ľahkých i ťažkých celoročných alergikov, ľahších celoročných astmatikov. Nesmie sa podávať ťažkým celoročným astmatikom, tehotným, deťom do 5 rokov, osobám s vysokým krvným tlakom a rakovinou. Najmä u silnejších alergikov sa pochopiteľne môže po podaní desenzibilizačných liečiv vyskytnúť prudká alergická reakcia. Preto je potrebné, aby bol pacient minimálne hodinu pod lekárskym dozorom.
Výskum v oblasti desenzibilizácie sa naďalej posúva dopredu. Je možné, že sa jedného dňa práve ňou podarí vážny problém akým je alergia odstrániť. Akiste má zatiaľ viaceré nedostatky, ktoré odradzujú množstvo ľudí (jedným z nich je aj pomerne vysoká cena), no zatiaľ je to jediná skutočná liečba (v pravom zmysle slova) alergie.