Človek má približne 250 typov buniek. Všetky pochádzajú z jedinej bunky vzniknutej splynutím vajíčka a spermie. Zygota sa ďalej delí, pričom do určitého počtu buniek si zachováva každá bunka možnosť diferencovať sa na ktorýkoľvek z mnohých bunkových typov. Postupne sa jednotlivé bunky špecializujú, no v našom tele ostáva niekoľko miest, kde sa kmeňové bunky vyskytujú aj počas neskoršieho vývinu. Väčšie množstvo sa nachádza v kostnej dreni, mozgu a v neposlednej rade aj v mliečnych zuboch.
Vysvetlime si však najskôr, čo to tá kmeňová bunka je. Genetická informácia človeka je uložená v chromozómoch, akýchsi obrovských molekulách deoxyribonukleovej kyseliny v komplexe s bielkovinami. Na konci každého chromozómu je niečo ako "ochranná zátka" ktorá ho chráni pred poškodením a stratou DNA počas bunkového delenia. Avšak táto "zátka", tzv. teloméra, sa každým delením skracuje. Existujú len dva typy buniek, ktoré si vedia obnovovať teloméry: rakovinové a kmeňové. Oba bunkové typy sú tým pádom vlastne nesmrteľné, môžu sa deliť neobmedzene dlho. Kmeňové majú oproti rakovinovým už spomínanú "zázračnú" vlastnosť diferenciácie, čiže schopnosti špecializovať sa na akýkoľvek bunkový typ.
Embryonálne kmeňové bunky môžu mať pomerne široké uplatnenie, avšak majú aj viaceré nevýhody. Na to, aby sme našli genetickú zhodu potrebnú na terapeutické účely by sme potrebovali okolo 150 rôznych vajíčok a to by sme pokryli potreby iba 80% ľudí. Zvyšných 20% populácie by však potrebovalo individuálne embryotické bunky. Existuje aj možnosť vytvoriť pri umelom oplodnení "dvojča", ktoré by vám bolo dokonale geneticky zhodné a teda použiteľné na takmer akýkoľvek terapeutický účel. Okrem toho sa ich použitie stretáva s pomerne širokým odporom a nepochopením verejnosti. Z tohto dôvodu zrejme k ich širokému využitiu v blízkej dobe nedôjde.
Pomerne málo diferencované kmeňové bunky môžeme nájsť v pupočníkovej krvi. Krv dieťatka sa na žiadnom mieste nemieša s krvou matky. V placente prebieha výmena odpadových a výživných látok, dýchacích plynov, hormónov atď. V krvi dieťatka a obzvlášť v pupočníkovej krvi sa nachádza pomerne veľké množstvo málo diferencovaných buniek. Tieto bunky budú však najlepšie využiteľné na terapiu osoby, ktorej je táto pupočníková krv odobratá a následne uchovávaná v hlboko zmrazenom stave pre prípadnú potrebu v budúcnosti. Za odber a zmrazenie pupočníkovej krvi vašeho dieťatka si musíte nejakú čiastku zaplatiť, alebo môžete túto krv darovať na vedecké účely.
Kmeňové bunky kostnej drene sú samostatná kapitola. Ukazuje sa, že nie sú tak diferencované ako sa myslelo, a teda okrem tvorby krvných buniek je možné tieto kmeňové bunky po určitých ovplyvneniach zmeniť na kostné, chrupavkové, svalové, väzivové, tukové, beta-bunky endokrinného pankreasu (produkcia inzulínu) či dokonca na neuróny. Ich nevýhodou je, že sa nedajú použiť v prípade, ak trpíte napríklad leukémiou.
Mozgové kmeňové bunky môžu v budúcnosti pomôcť ľuďom s neurodegeneratínymi ochoreniami ako je Parkinson, či Alzheimer. Dnes sa však o ich izolovaní a kultivácii nevie dostatok na to, aby bolo ich využitie v liečbe týchto ochorení v blízkej budúcnosti možné. Je však známe, že sa zrejme môžu aktivovať aj spontánne, v inaktívnom stave ich udržuje jeden druh pomocných mozgových buniek, tzv. astrocyty.
Kmeňové bunky v mliečnych zuboch sú prekvapením, ktoré pomerne nedávno objavila Masako Miura. Tieto bunky sa môžu diferencovať hneď na niekoľko bunkových typov a navyše sú pomerne jednoducho izolovateľné. Je veľmi pravdepodobné, že sa v dohľadnej dobe budú využívať napríklad v terapii rôznych rakovinových, neurodegeneratívnych, zápalových a iných ochorení. Kvôli ich kuriozite a významu, aký sa týmto bunkám v poslednej dobe v medicíne prikladá, im budem venovať za krátko ďalší článok.
Kmeňové bunky a ich využitie sú v súčasnosti jedna z mála oblastí, kde medicína napreduje naozaj míľovými krokmi. Liečba zákerných nevyliečiteľných chorôb je na dosah. Je potrebné, aby sa ľudia o nich dozvedeli čo najviac informácií, pretože to, čo je ľuďom neznáme a cudzie, vzbudzuje strach.
