Ľudský organizmus žije vďaka tomu, že prijíma energiu vo forme chemických väzieb a spotrebúva ju pri rôznych procesoch. Časť energie, ktorá sa takto nespotrebuje sa ukladá vo forme zásob- glykogénu (polysacharid) a tuku. Pri obezite sa vytvára nadmerná tuková zásoba. Príčiny sú rôzne a býva ich zrejme viac naraz - kombinácia nadmerného príjmu potravy, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychiky a výživy v detstve.
Predstavte si niektorého z vývojových predchodcov človeka, napríklad homo habilis. Jeho hlavnou povinnosťou je nájsť si dostatok potravy, aby mohol prežiť, okrem toho pochopiteľne starostlivosť o príbuzných a potomstvo. No a predstavte si, že náhle bude mať dostatok potravy, nielen dostatok, bude jej mať prebytok. Čo bude robiť? Bude sa "zásobiť", aby v prípade dlhšieho hladovania (aké bolo v pravekých dobách bežné) mal tukové rezervy, z ktorých by mohol čerpať. Problém je v tom, že od čias homo habilisa a iných predchodcov človeka, čo mali ťažkosti nájsť si, čo i len skromnú potravu neubehlo príliš dlhé obdobie. Neuvedomujeme si to, ale stále je v nás inštinkt lovcov-zberačov, ktorý nás núti, aby sme jedli vysokokalorickú potravu a aby sme jej jedli viac než stihneme spáliť.
Moderná medicína čelí epidémii obezity. V EÚ je napríklad až 23 miliónov obéznych detí. Preto sa musíme pokúšať nájsť spôsob, ako túto chorobu liečiť. Cesta bude viesť zrejme niektorou z týchto možností:
a) Boli objavené viaceré genetické faktory, ktoré by mohli zvýšiť náchylnosť k vzniku obezity (aj keď samotný gén obezity objavený stále nebol)
b) Sú viaceré látky, ktoré ovplyvňujú príjem potravy, medzi ne patrí napríklad agouti či orexin, na základe poznania mechanizmu účinku týchto proteínov bude v budúcnosti možné vyvinúť lieky, ktoré budú niektoré z týchto látok odbúravať, či blokovať ich receptory (pravdepodobne tadeto vedie aj cesta k liečbe anorexie)
c) Tvorba a funkcia tzv. hnedého tuku - novorodenci ho majú najmä medzi lopatkami. Umožňuje tzv. netrasovú termogenézu- čiže vznik tepla bez svalovej práce, či trasu. Je zodpovedný pravdepodobne aj za "tajomstvo" ľudí, čo zjedia veľké množstvo stravy a predsa nepriberajú (ukladá sa im práve takýto tuk a potom ho spaľujú za vzniku tepla, kým obyčajný tuk nie je dostatočne prekrvený a nemá toľko mitochondrií, aby sa mohol v tomto vyrovnať hnedému tuku)
d) Leptín- hormón hladu- vylučuje ho tukové tkanivo a dáva mozgu informáciu o množstve uloženého tuku v tele. Ak nie je prítomný, zvyčajne sa vyvinie ťažká obezita (mozog má informáciu o tom, že v tele nie je žiaden tuk, aj napriek veľkému množstvu tukových zásob). Je možné, že v budúcnosti bude liečba obezity leptínom rovnako jednoduchá a účinná ako je dnes liečba inzulínom.
Okrem fyziologických možností vzniku obezity môže nadváha vznikať aj v patologických procesoch- ide prevažne o poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním, či mozgu. Tieto príčiny sú však pomerne zriedkavé a väčšina prípadov obezity je preto pre súčasnú medicínu ťažko liečiteľná. Liečiť príznaky - čiže odsať tuk, či zamerať sa na jeden spôsob liečby- diétou, ako vidíme nie je vždy dostatočne účinné. Treba hľadať ďalšie spôsoby, ako zabrániť vzniku tejto choroby, či ako ju premôcť.
Psychika hrá v živote ľudí významnú rolu. Ľudia sa radi smejú z abnormalít, myslia si, že oni sú "tá norma". Skúsme byť ohľaduplnejší k ľuďom s postihnutím obezitou, je to choroba ako každá iná, len ju zatiaľ nie je možné účinne liečiť u každého.
