1. Chirurgické-Základom onkologickej liečby je chirurgická liečba. Pokiaľ je ochorenie v štádiu, že je lokalizované a nachádza sa na takom mieste v tele, kde sa dá vyoperovať, tak je základom liečby operačný zákrok. Tento spôsob je najefektívnejší a aj percento vyliečenia je tu najvyššie.
2. Rádioterapia-Pokiaľ sa ochorenie nedá liečiť operáciou a je lokalizované, tak sa používa liečba rádioterapiou. Jej výhoda spočíva v tom, že sa dá cieliť na určitú vymedzenú oblasť, na ktorú sa aplikuje tok určitých lúčov. Nevýhodou však je, že popri tom, ako sa lieči onkologické ochorenie, dochádza aj k poškodeniu okolitého tkaniva. Princíp rádioterapie spočíva v tvorbe veľkého množstva voľných radikálov, ktoré poškodzujú DNA a tým zabraňujú ich deleniu a prežívaniu. Rádioterapia sa delí na externú a brachyterapiu.
a) externá rádioterapia- ožarovanie nádoru zvonka. Používajú sa buď röntgenové lúče, urýchlovače, alebo rádionuklidy.
b) brachyterapia- kde sa žiarenie aplikuje miestne, alebo z blízkej vzdialenosti.
3. Chemoterapia- . V prípade,že pacient trpí na ochorenie, ktoré je rozšírené na viacerých miestach v organizme alebo sa nachádza v orgáne, ktorý sa nedá liečiť rádioterapiou, tak sa používa chemoterapia. Napríklad rakovina pečene sa nedá štandardne liečiť ožarovaním,lebo tento orgán znesie iba malá dávku rádioterapie. Keby pečeň zasiahla dávka potrebná na zlikvidovanie nádorového tkaniva, tak sa nenapraviteľne poškodí.Chemoterapia sa používa aj pri rozšírení ochorenia do viacerých miest v organizme. Toto rozšírenie je typické pre onkologické ochorenia, kedy sa v tele vytvárajú dcérske ložiská - tzv. metastázy. Tento spôsob liečby sa používa aj pri rakovine krvi - leukémii, ktorá postihuje celý organizmus a všetky krvotvorné orgány, ako aj pri liečbe lymfo-proliferatívnych ochorení, ako sú lymfómy (rakovina lymfatických uzlín). Chemoterapeutiká majú rôzny mechanizmus účinku, preto ich môžeme rozdeliť podľa neho na:
a)Inhibítory syntézy nukleových kyselín: zasahujú do normálnych metabolických pochodov ako je syntéza DNA, RNA a proteínov. Svojou štruktúrou sa podobajú prirodzeným metabolitom, a preto sa nazývajú analógy alebo antimetabolity.Svojím účinkom zasahujú nielen nádorové bunky, ale aj bunky normálne, no bunky,ktoré sa rýchlo delia sú zasahované viac.
b)poškodenie štruktúry a funkcie nukleových kyselín: tu sú opäť viaceré možnosti:
-alkylácia-účinok spočíva v rozštiepení molekúl DNA a tým narušeniu ich funkcie, bunky však majú pozoruhodnú schopnosť opravovať chyby v DNA dvojzávitnici a získat tak rezistenciu
-interkalácia- nekovalentná väzba cytostatika na DNA, ktorá spôsobí inhibíciu transkripcie a translácie, tieto cytostatiká môžu mať kardiotoxický účinok,lebo pri ich aplikácii vzniká veľké množstvo voľných radikálov, ktoré môžu poškodiť rôzne intracelulárne štruktúry ( mitochondrie, sarkoplazmatické retikulum a bunkovú membránu)
-DNA-topoizomerázy blokujúce (nukleové enzýmy, ktoré majú zásadný význam prireplikácii DNA) cytostatiká
c)alterácia mikrotubulárneho proteínu- pri delení bunky sa vytvára tzv. deliace vretienko, ktoré je potrebné na to, aby sa bunka mohla rozdeliť na dve dcérske bunky. Ak proteíny deliaceho vretienka vymeníme, prípadne zmeníme ich štruktúru, tak znemožníme delenie bunky, a tým zabránime rastu nádoru.
d)inhibícia proteosyntézy- cytostatiká z tejto skupiny sa zatiaľ veľmi neuplatňujú, uplatnenie našla iba L-asparagináza, ktorá vyvoláva depleciu L-asparagínu a tým selektívne poškodzuje bunky s nedostatkom vlastnej L-asparagínsyntetázy ( tento enzým často chýba u buniek, ktoré majú poškodenú DNA, teda aj u nádorových buniek).
e)látky, ktoré zabraňujú tvorbe ciev v nádore- každé tkanivo ľudského tela vylučuje látky, ktoré podporujú vznik ciev, ktoré majú privádzať živiny k sebe,avšak nádorové bunky to robia vo zvýšenej miere. Od októbra 2005 je na Slovensku dostupný liek, ktorý inhibuje pôsobenie týchto látok.
f)génová terapia- možno zatiaľ iba hudba budúcnosti, no nie ďalekej. Problém, ktorý stále ostávajú na vyriešenie sú vysoká patogenita vektorov, pomocou ktorých sanová DNA dostáva do buniek.
g)monoklonálne protilátky- sú na rozdiel od polyklonálnych protilátok produktom len jediného typu lymfocytov, pripravujú sa imunozáciou protilátkami od človeka do myši,následným odobratím sleziny, potom sa fuzujú myelómové bunky s rodičovskými bunkami a pripravia sa klony, ktoré produkujú už len jeden typ antigénov.
Onkológia je odbor, v ktorom sa neustále objavujú nové poznatky. Vďaka mnohým objavom v oblasti bunkového cyklu a vzniku nádorov majú pacienti s diagnózou rakovina nádej. Rakovina ako taká už nie je vždy smrteľné ochorenie a vyliečenie sa už nie je zázrakom.
