Drogová závislosť- pre mnohých tabu, pre naše telo prirodzený systém odmeny. Tvorí si ich náš mozog- konkrétne šuškovité teliesko (epifýza), hypotalamus a hypofýza- počas stresu, bolesti, namáhavého cvičenia, či radosti, vzrušenia, alebo dokonca orgazmu. Zmysel? "Potešiť nás"- zbaviť sa stresu, zmierniť utpenie, alebo nútiť nás, aby sme niektoré činnosti robili znovu a znovu (závislosť na adrenalínových športov, ale aj dôvod prečo tu stále sme- máme chuť na sex).
Samotné slovo endorfín sa skladá z dvoch častí- endo = vnútorný, orphin = morfín. Keď to spojíme dostaneme morfín, ktorý sa tvorí priamo vo vnútri našeho tela(slovo "morfín" je tu použité iba analogicky nakoľko endogénne opiáty nie sú alkaloidy ale peptidy). Endorfíny sú malé molekuly zložené približne z niekoľkých aminokyselín, napríklad β-endorfín je pozostáva z 31 aminokyselín. Existujú tri triedy endogénnych opiátov- endorfíny, enkefalíny a dynorfíny.
V roku 1975 boli objavené hneď dve triedy endogénnych opiátov- enkefalíny u prasiat (John Hughes a Hans Kosterlitz) a endorfíny u teliat (Rabi Simantov a Solomon H. Snyder. Neskoršie štúdie dokonca ukázali, že nielen zvieracie, ale aj ľudské tkanivá uvoľnujú tieto hormóny (niektoré aj s chemickou štruktúrou podobnou morfínu- napr. beta-endorfín)
Zaujímavý je efekt endorfínov na výkonnosť organizmu- pravdepodobne nám umožňujú podať výkon až na hranici našich možností. V angličtine sa pre tento jav používa termín "runner's high"- tento efekt zahŕňa najmä mobilizáciu tukových a glykogénových zásob, pochopiteľne v tomto prípade je adrenalín synergistický hormón (čiže v tomto smere má rovnakú funkciu). Rozdiel medzi adrenalínom a endorfínmi je v tom, že adrenalín sa vyplavuje ako okamžitá odpoveď na stres a námahu, zatiať čo endorfíny sa uvoľňujú neskôr a postupne.
Podporujú endorfíny vznik závislostí? Craving čiže prahnutie je pojem, ktorý sa používa na označenie stavu, keď chcete opäť zažiť príjemné pocity napr. po užití drog. A pri príjemných pocitoch sa uvoľňujú endorfíny. Teda posilňujú endorfíny účinok drog? Ťažko testovateľná hypotéza. Logicky by mi napadlo zablokovať receptory pre endorfíny a sledovať, či si pacienti budú lepšie odvykať od závislosti. Na liečbu závislosti sa skutočne takéto blokátory používajú, aby zabránili prístupu návykových látok na receptory. Predpokladá sa, že tieto látky fungujú aj pri vzniku závislosti na alkohole, či nikotíne, no na použitie blokátorov endorfínových receptorov pri liečbe iných ako opiátových závislostí si zrejme ešte počkáme.
Opaľovanie, či vystavovanie sa priamemu slnku taktiež uvoľňuje endorfíny. Existujú špeciálne lampy, ktoré sa používajú na liečbu depresií v prípade, že nie je dostupné slnečné svetlo. S týmto súvisí aj vyšší výskyt ľudí trpiacich depresiou v krajinách škandinávie, či nízky výskyt depresií v miestach ako je India a krajiny strednej Afriky.
Smiech a pohoda podporuje chudnutie. Nezmysel? Zrejme nie. Pri dlhodobom strese sa uvoľnuje v prvom rade kortizol ("zhodou okolností" majú endorfíny a kortizol spoločný prekurzor). Tento hormón podporuje ukladanie tuku do tkanív (zásoba "na horšie časy"). Endorfín je v tomto smere antagonista, podporuje skôr spaľovanie tukov a glykogénu (ako som uviedol už vyššie).
Myš je umiestnená v skinnerovom boxe. Do jej mozgu je umiestnená elektróda v epifýze, hypotalame, alebo hypofýze. K dispozícii má tlačítko, ktorým ovláda prívod elektrického prúdu do svojho mozgu.,pričom si stimuluje vylučovanie endorfínov. Čo urobí? (pozn. : teraz sa ospravedlňujem ochrancom zvierat, ale ja som tieto pokusy nerobil, len sa sem tematicky hodili) Výsledok bol vždy rovnaký- zvieratko stláča tlačítko až do úplného vyčerpania.
Sme teda závislí. Niekto na drogách, ktoré si dodáva umelo do tela, iný je závislý od adrenalínových športoch, iný na niečom celkom inom. Máme sa dobre a náš mozog tiež. A jemu to stačí. Hormonálnej sústave je nutné porozumieť viac, aby sme sa naučili túto silu ovládať. Výskum endorfínov sa najnovšie ukazuje veľmi prospešný pri liečení pacientov s psychickými ochoreniami ako je napr. schizofrénia.
