U nas je to tak

Vlaková stanica v Bratislave žije svojim vlastným životom. Nezaujíma ju názor architektov, aktivistov, všeobecne ľudí. Má špecifickú atmosféru, chuť a vôňu. Nie, nemyslím iba moč.  „Hej, kámo. Nechceš hodinky?“, prihovára sa mi šmelinár v revizórskom outfite - hrubá bunda a šiltovka.  „Šibe ti? Hodinky? Tie sa strielali v 90.rokoch. Nechceš zmeniť sortiment? Kto si dnes kupuje hodinky?“ Tieto vety si iba pomyslím. Skutočnou odpoveďou je len razne nie a odchod.  Vchádzam do vnútornej haly a skôr než sa stihnem zorientovat, prichádza ďalší hlas.

Samuel Hrdlovic Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny