Bol krásny jarný piatok, tanečná sa začínala o pol druhej ako vždy. No nebola to taká obyčajná hodina. Veľa sa toho zmenilo.
Malá Kristínka za mnou pribehla s otázkou: „Pani učiteľka? Poznáte Vladka?“
Moja odpoveď bola samozrejme negatívna, nemala som poňatia o tom, kto Vladko je.
Kristínka: „ Vladko sem prišiel s mamou na mesiac. Je to môj nový kamarát a chce so mnou chodiť.“
Vôbec som nevedela ako mám reagovať.
Ja: „ WOW! A ty chceš tiež? Si zaľúbená?“
K.:“ Joj pani učiteľka, ja neviem, čo mám robiť. Páči sa mi, ale je na mňa príliš starý...Ja mám 9 a on 12.“
ÁNO! Je na ňu starý! Ale je to krásne. Ja som vlastne zabudla na svoju prvú lásku.
Ja:“ No áno, je tarší. Dúfam, že Vladko nefajčí a nepije!“
Ozvala sa vo mne matka na chvíľu.
K.: „Nie nie, čo ste?! On je dobrý chlapec, už mi dal aj pusu...“
Takto by som asi ukončila našu debatu. Aj keď to tak nevyzerá, dala mi veľmi veľa. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad mojou prvou láskou. Každý si svoje prvé lásky pamätá, no ja si to nejako neviem vybaviť. Tak sa môžem tešiť aspoň s Kristínkou , aj keď je od nej o hodne starší a dnešní mladí chlapci sú trochu inde.
Aspoň na tanečnej stále vypadnem zo svojho reálne sveta do sveta detí. Kde som malá Majka, ktorú zaujíma každá hlúposť. Stále sa vrátim do tých starých čias plných smiechu a strelených nápadov.
Toto je ten najväčší relax a zároveň asi aj príprava na vlastné deti.
