Pozorovania, dlhé úvahy, filozofovanie ... Vďaka tomuto som prišla na nie príliš milé zistenie.
Pohľad v meste... "máš nádherné oči"... "Nemala by si čas na kávu?" .... Skvelý rozhovor, príjemné posedenie.... Vymeníte si čísla, v dnešnej dobe účty na facebooku ... "Aha! Je na chate" ....píšete si... "Nešla by si von?" ... stretnete sa zas...už si si istá, že iskra preskočila... bol to osud, áno bol.... deň za dňom beží a vy si tvoríte už svoje svety, našli ste svoju drahú polovičku. Áno, je to láska.
Každý vzťah je iný... Každý začne inak. Ale dôvody, prečo končí sú väčšinou podobné, miestami rovnaké. Musím povedať, že som vylúčila dôvody rozchodov, ako je napríklad nevera, večné hádky a iné problémy.
"To, čo najviac milujeme nám vezme život alebo smrť." - práve toto je tá hlavná myšlienka, ktorá ma prinútila napísať článok.
Prečo si to myslím? Prišla som na rôzne možnosti, uvediem príklady.
Život :
ten, koho milujeme si nájde niekoho iného namiesto nás. Zvolil si život s niekym iným.
ten, koho milujeme nas opustí kvoli práci, škole, odsťahuje sa. Zvolil si život inde.
Smrť:
ten, koho milujeme umrie. Či človek chce alebo nechce, čaká to každého z nás. Vezme nám ho smrť.
kvoli tomu, koho milujeme si vezmeme život. Či už reálne, páchame samovraždy, alebo len metaforicky povedané, tj. zahodíme svojich priateľov, svoje hobby a celý svoj život venujeme partnerovi.
umrieme. Raz určite.
Nechcem, aby to znelo tak, že neverím na lásku a na nádherný naplnený vzťah. Verím. Ale toto sa stáva veľmi často. Sme radi, že nám život (možno osud) dovolil stretnúť niekoho. No často nám ho práve on vezme.
