Kde je tá doba, keď sused susedovi pomohol budovať dom? Keď niekto potreboval pomoc a mohol sa obrátiť na rodinu, na susedov, na známich dokonca! Teraz ľudia nevedia o svojich problémoch hovoriť dokonca ani doma, v rodine. Požiadať o pomoc rodinu, nedajbože suseda. Robí to všetko tá hrdosť ? Či sami seba presviedčame, že všetko dokážeme sami? Nikto nikomu neverí a najhoršie na tom je to, že dokonca ani sebe. Znie to celkom vtipne, ale opak je pravdou. Je to skôr smutné, že ľudia nemôže veriť nikomu a neveria už ani sebe(v seba).
Každého jedného človeka niekto podrazil, dostal ranu pod pás. Má problém s dôverovaním druhým. Ale veď nebolo to tak stále? Od nepamäti? Ešte niekde v lesoch, pralesoch. Myslíte si, že si ľudia vtedy bezhranične dôverovali? Určite nie.
Veriť partnerovi, ľuďom.
Človek neverí, pretože má strach... Bojí sa...Má strach zo straty, z toho, že mu bude ublížené.
Myslím, že tento problém by mal každý začať riešiť najprv sám so sebou. Či si verí. Ak si bude veriť, bude veriť v správnosť svojich rozhodnutí, tak bude veriť aj ľuďom. Bude veriť tomu, že konal vždy správne alebo aspoň všetko, čo urobil bolo na niečo dobré.
Ako je to u vás?
Veríte? Neveríte? Či vždy len pochybujete?
Samozrejme, je najlepšie ak človek verí sám v seba, že si pôjde za svojim cieľom a dosiahne ho. Je tiež skvelé mať niekoho, komu môžeme bezhranične dôverovať, aj keď sa takýto človek hľadá veľmi ťažko.
