Ja som žiadnu knihu v živote nenapísala. Ani jeden jediný článok. Pamätám sa... ešte kedysi na strednej moja kamoška stále chcela písať knihu plnú úvah. Alebo aspoň poéziu. Napísala dve básne a nechala to tak, i keď jej to šlo skvele.
Chcem podotknúť na to, že ľudia majú mnoho snov( tak to znie ako z filmu) alebo lepšie povedané chcení( ? ), to je jedno... Majú toho veľa. Ale stále, ak sa rozhodnú začať, tak to nechajú tak, vykašlú sa na všetko. Ja som sa rozhodla, že to takto nenechám. Chcem aj ja ! Prečo by som nemohla chcieť? Mám kopu času, plnú hlavu myšlienok a filozofovania, rada rozprávam, čítam a gramatika mi nieje až tak celkom cudzia. Toto všetko znamená predpoklad k tomu, aby bol človek úspešný?
Určite to neznamená vlastne nič. Sama sa môžem priznať, že tá kamoška, nazvime ju Ká, mala oveľa lepšie nápady a dokázala dokonale skladať slová a slovné spojenia. Bohužiaľ, to nič neznamená. O tom je asi tento svet. Je milión ľudí, ktorí dokážu niečo lepšie ako my, a predsa to robíme my. Je milión ľudí, ktorí to dokážu oveľa horšie ako my, a predsa to robia oni.
Tak teda v čom je skrytý úspech a dosiahnutie cieľu? V ničom inom, jedine v tom, že si ideme za svojim. Že sa dotlačíme vždy, stále a takmer za každých okolností. No a teraz je otázne, či to má byť práve tak? Je to spravodlivé? Či práveže nespravodlivé?
Niekto má talent, v živote to nezistí. Od raného detstva je vychovávaný tak, že nič nevie. Nemusí v živote prísť na to, že niečo naozaj dokáže.
Niekoho premôže lenivosť. Povie si : " aj tak to k ničomu nevedie, kto by to čítal? "....(aj u mňa to tak bolo). Nenapíše v živote nič, nič po ňom neostane.
Niekomu zas chýba sebavedomie, odvaha a nemá mu ho kto dodať.
Niekto má zas úspech predurčený, "tatko records" sa o všetko postará. Nemusí nič vedieť a má pred sebou skvelý a nádherný život.
No tak skúsim? Neskúsim? Nechcem byť ten "Niekto".
Ja som sa dotlačila... I keď neviem vôbec, čo mám od toho čakať. A možno by som sa mala dotlačiť vo všetkom a budem dokonalá?!
PS: budem vďačná za názory.
