Anjel v srdci ranený

Srdce prebodol mu strach.
Úzkosť, smútok na perách,
bezvládne telo v kaluži krvi,
neznámo jeho dušu drví.

Odchádza pre vlastnú pýchu –
priateľ zabodol doň dýku.
Priateľ? Kedysi .

A teraz vďaka nemu leží neistý...
Stratil všetkých a všetko,
keď sa sám obkolesil zlatou klietkou

Pohol rukou, zahmlil sa mu svet
- spomenul si : potom ako ... a možno pred 
tým ako stratil rodičov zavrhol svojho anjela.

Stratená
nemá
sirota bez mena. 

Jediný kto ho počúval aj bez slov
bol jeho anjel , ktorého zavrhol.
Aj napriek tomu ho strážil sedem dní v týždni,
no myšlienky „vďaky“ , ktoré cítil anjel v srdci boli: Zmizni!

A teraz o odpustenie nemý chlapec prosí,
zatracuje nenávisť, čo v sebe dlhé roky nosil.
Hľadá tú najkrajšiu hviezdu na nebi,
v ktorej určite spí jeho anjel – v srdci ranený.