Nie som ten typ, ktorý má vo zvyku čas od času si „blicnúť“ v škole. Je pravda, že na základnej škole som zostávala aspoň na dva dni doma, keď som si čo i len kýchla viackrát po sebe, lenže... Lenže prišla stredná a už som si to jednoducho nemohla dovoliť. Tie angíny, ktoré som prechodila sa už ani nedajú spočítať. Do postele ma položila jedine mononukleóza, aj to som sa zubami-nechtami bránila, že mne nič nie je, ja chcem ísť do školy, nie do nemocnice.
Nedajte sa zmiasť. Ja nie som taká poctivá študentka, že by som bez školy nemohla vydržať – jednoducho mám taký úžasný dar, že pochopím všetko, no musím počuť odborný výklad, inak som totálne mimo.
Nemám skúsenosti z iných škôl, no i samotní profesori od nás mi povedali, že tempo, akým sa „letí“ u nás, nie je len tak bežné. Jednoducho – ostať si týždeň doma na maródke je neuveriteľný luxus.
Ale kde bolo tam bolo, stretla som raz môjho mazlíka a tomu sa nejako nepozdávalo to, že mám neustále nejaké zdravotné problémy. Okrem toho nepovažoval za normálny ani stres, v ktorom som sa neustále nachádzala. Tak stalo, že ma odhodlal poslať sa k psychologičke. Tá si ma so záujmom vypočula a povedala mi, nech to skúsim na kardiológii a neurológii a keď nepochodím, mám sa staviť na psychiatrii, niečo mi na to už dajú.
Vybrala som si teda tú „lepšiu“ možnosť a sadla som si do čakárne u detskej kardiologičky. Po nekonečných chvíľach čakania mi najprv vynadali, že nie som objednaná, ale keď som na nich vytiahla papier od mojej všeobecnej doktorky, povolili a vzali ma. Prezreli ma, povedali mi, že z hľadiska ich zamerania som zdravá, objednali ma o mesiac a poslali ma na neurológiu. Chvalabohu sú to iba vedľajšie dvere. Ďalšie čakanie. Prezreli ma, predpísali mi lieky a povedali mi, že aj podľa nich som zdravá, že to mám len z nervozity, ktorá ma sužuje. A zase som sa mala prísť o mesiac ukázať. Poďakovala som a letela do školy.
Takto som tam chodila rok a stále mi tvrdili, že okrem tetánie, ktorú som si spôsobila „sama“ tým, aká som vystresovaná mi vôbec nič nie je a stále ma preobjednávali, ja som sa len modlila, nech to vybavím čo najskôr. Teraz ma poslali na alergiológiu. Okrem toho, že pani doktorka bola nepríjemná jak trieska v zadku, i ona mi povedala, že som zdravá a poslala ma ku psychologičke. Na to som jej povedala: Tam už som bola, tá ma poslala na psychiatriu a tam sa mi nechce, dostala by som len ďalšie lieky. Ten pohľad by ste mali vidieť, keby sa ním dalo zabíjať...
A tak sa skončilo moje putovanie po doktoroch. Nakoniec ma poslali tam, kde som začínala. No nie je to naše zdravotníctvo úžasné?:)
No má to ešte jednu dobrú stránku... Už nemusím vynechávať zo školy a naplno si užívať maturitný ročník:)
