prudko inteligentná, nebezpečne ftipná a prirodzene krásna... no predsa tá najsamúžasnejšia:)) aa skromná, aby som nezabudla... :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Tak dlho som sa nevenovala láske.. tak prečo nie teraz :) V poslednej dobe mám pocit, že snívam jeden strašne škaredý, ale o to viac absurdný sen. Sen, v ktorom sa ľudia okolo mňa dávajú dokopy, pretože zúfalo dúfajú, že ich bude dakto milovať. Aj keď ten dakto žije s dakým druhým, aj keď má za sebou minulosť ako vystrihnutú zo zlého amerického filmu so šťastným koncom. Aj keď..
Keď som bola malá, snívala som o tom, ako raz budem strašne dospelá, budem zarábať ťažké peniaze a žiť si ako prasa v žite. Po mature som „ušla" z domu, našla si podnájom, prácu, neskôr ďalší podnájom, nastúpila na vysokú školu a kúpila si psa. Zarábať som síce začala, ale od môjej idealistickej predstavy to malo príšerne ďaleko. Keď som zaplatila nájom a účty, bola som rada, že vyšlo na pivo. (to sú priority, že?)
Ubehol takmer rok od môjho posledného blogu, tak som sa rozhodla, že by sa hodilo zase trošku priblížiť moje myšlienkové pochody širšej verejnosti.
Neviem čím to je, ale začínam mať taký nepríjemný pocit, že sa stávam dospelou.
Neviem k tomuto napísať ani perex. Veď si to prečítajte, noo... :) kúsok sa aj teším na diskusiu, ak nejaká bude:)
Berte to, prosím, s nadhľadom. Občas človek potrebuje napísať aj niečo takéto...
Áno, áno – je to tak. Sašenka nám zmaturovala. „No čo, boli samé?“ Bola by iba jedna dvojka, keby Sašenka nemala podrezaný jazyk a príšernú alergiu na debilov, ktorá sa počas dvoch dlhých a neuveriteľne (kto nezažil, nepochopí) nudných rokoch prejavovala odporom a nežiadúcimi komentármi. Môj zmyslový orgazmus pri pohľade na tabuľu so zmenami, keď som zistila, že odpadla hodina nemčiny, hovorí za všetko.
Tak - a je to. Zmaturovala som – viac či menej úspešne. Týždeň som to oslavovala a od ďalšieho pondelka som začala poctivo zarezávať...
Po dvoch rokoch. Po dvoch dlhých a veľmi poučných rokoch. Bolo to krásne, ale bolo toho dosť. Možno až priveľa.
Už dlhší čas balansujem na hrane medzi dvoma možnosťami. Láska či túžba. Istota alebo risk. Šťastie alebo ... Neviem síce kto bol tým čo mi túto myšlienku povedal, pretože som to – ako je mojím dobrým zvykom – zabudla, ale utkvela mi v pamäti: Ak sa neviem rozhodnúť medzi týmito dvomi, nie je správna ani jedna z nich a musí prísť ešte niekto tretí.
Varila myšička kašičku... Teda – varila myšička instantnú kašičku...
Bežní ľudia sa učia na vlastných chybách – my inteligenti sa učíme na cudzích. Alebo žeby nie?
Prednedávnom mi jedno dievča či skôr žena povedala, že v jednej múdrej knihe čítala, že všeobecne sú ľudia schopní ľahšie definovať dobro ako zlo a omnoho väčšie percento z nich sa dokáže zhodnúť na definícii dobra, než zla.
Pohľad smutných očí vždy zabolí na duši. Kedy z nás vyprchala láska?
Dnes to mal byť Jej deň. Ona mala byť tá princezná. Princezná pre svojho princa. Mala krásne šaty, nechty, vlasy, make-up... Malo to byť dokonalé. Ona mala byť dokonalá. No osud si to zariadil inak.
Tvrdíte, že nie? Ale áno. Aj keď sa každý týždeň namaľujem a vyobliekam. Nikdy nebudem natoľko sexy, aby som nebola zúfalá.
Som kúsok zvláštna. No dobre – dosť zvláštna. Odjakživa rozmýšľam nad vecami, ktoré iných ani nenapadnú. Dnes ma napadlo...
Začínať vetou, že každý človek má v podstate vlastnú životnú filozofiu by bolo asi príliš plytké. Je to pravda, ale nie každý ju môže nazvať vlastnou, pretože niektorí ľudia sú veľmi ovplyvniteľní, a preto chcú žiť podľa šablóny okolia, aj keď s ňou nie sú vnútorne stotožnení.Po druhé, málokto vám v dnešnej dobe odpovie na otázku, „Žiješ naozaj tak, ako to cítiš?“, áno.
