Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(15)
Nervy. Maličkosť, ktorá vás rozčúli na pokraj zúrivosti, ale ako rýchlo to prišlo, tak to aj odíde. Keby som bola ja či ktokoľvek tých obyčajných 10, 15 sekúnd, možno minútu, možno 5, ticho. Toľko vecí by bolo iných...
Možno by som nepovedala, že ho nenávidím. Možno by sa nikdy nedozvedel tú lož, že ho neľúbim. Možno by sme boli ešte priatelia.
Poznáte to? Ten pocit bezradnosti a sebanenávisti za tie vyrieknuté slová, ktoré ste iste nemysleli vážne? Kruté? Nie. Jednoducho realita. Veď ste to nemuseli povedať. Stačilo to len predýchať. Nádych, výdych, nádych, výdych...
Znie to tak jednoducho. Prečo nie je? Prečo musíme vykypieť a vysloviť „tie veci“? Zbytočná otázka. Bez vecí, ako je táto, by bol svet až PRÍLIŠ jednoduchý..
