Láska bolí. To je starý známy fakt. Bolí, aj keď je tá pravá? Niekedy určite. Pretože každý z nás má nejaký ten prešľap, ktorý by najradšej vymazal zo svojho života, ale nejde to. Nedá sa prekonať niečo „len tak“, zo dňa na deň, z minúty na minútu. Treba sa naučiť odpúšťať. Ak to nebolo to pravé, prijať realitu a, aj keď ešte s miernou trpkosťou, vedieť povedať: „Som rád, že som ťa stretol.“ Pretože každý vzťah či už sa vyvinul pozitívne alebo menej, nám niečo do života dal.
Podraz od priateľa dokáže zraziť na kolená. A ešte kopnúť. Možno ešte raz. Ľudia sú rodení podrazáci a niektorí s tým jednoducho nedokážu bojovať a ublížia aj keby nemuseli. Veď čo, ono ho to prejde, zabudne, prebolí... Život nám uštedril veľa rán. A bude ich ešte viac. A je len na nás či sa rozhodneme podľahnúť a radšej fňukať nad rozliatym mliekom a spackaným životom alebo sa vystrieme a aj keď so slzami v očiach pozrieť sa do diaľok, ktoré možno prinášajú pokoj, lásku a šťastie, ktoré sme TAK dlho hľadali...
