Dnes som sedela v aute a čakajúc na to, kým si môj priateľ niečo vybaví, sledovala som náhodných okolostojacich a okoloidúcich.
Pozorovala som skupinku prudko najstajlovaných, až príliš cool týpkov, pohupujúcich sa, odpľúvajúcich a systematicky prikyvujúcich na zrejme úžasne inteligentné myšlienkové pochody ostatných. Väčšina z toho čo mali na sebe a čo by na sebe mať chceli zodpovedá práve letiacej móde: deravé a vyšúchané nohavice, obtiahnuté bundy, vlasy nafarbené a nagélované presne podľa normy. Tvárili sa ako tí najväčší na tomto svete, a pritom každý z nich v duchu rozmýšľal nad tým čo si o ňom myslia ostatní.
Jeden, podľa mňa, veľmi múdry človek vyslovil myšlienku: "Nezamýšľaj sa nad tým, čo si o tebe myslia druhí. Tí sú príliš zamestatní rozmýšľaním nad tým, čo si o nich myslíš ty." Takmer každý z nás stojí každé ráno pred zrkadlom, vzdychajúc nad tým, čo všetko by mohlo byť lepšie, pred skriňou nás trápi, že zase nemáme čo na seba. No je to naozaj podstatné?
Stojí nám jedna hlúpa poznámka na adresu nášho trička za ďalšiu vrásku na čele? Máme sa naozaj po kritike nového účesu zašiť niekam do kúta a čakať, kým to nedorastie? Alebo sa budeme radšej hrdo pozerať sami na seba, pretože podstatné je, aby sme sa páčili sami sebe a nie ostatným...?
Viem, že táto veta bude podrobená opäť krutej paľbe, ale ja už som naozaj vyrástla z toho, aby som bola nešťastná z toho, že môj vkus sa nezhoduje presne s najnovšími módnymi trendami (a nebudem tie legíny pod sukňou nosiť, aj keby to bolo povinné!), že nemám tie tenisky za 4000 korún, ktoré teraz tak frčia, že... Že som jednoducho iná ako ostatní.
V Matkinovej Mexickej vlne povedal jeden z hlavných hrdinov mladému neúspešnému samovrahovi: "Väčšina vlastností, ktoré ti teraz spôsobujú utrpenie, ťa v dospelosti môžu urobiť šťastným. V tvojom veku sa vyzdvihuje priemer. Rovnakosť s ostatnými. Neskôr čím viac budeš iný a svoj, tým lepšie pre teba. Jedna z mála výhod dospelosti, len sa jej treba dožiť." A je to tak. Keď ste "iní", je to problém. No ten problém je v nich nie vo vás. O niekoľko rokov budete možno práve pre tú "odlišnosť" omnoho lepšie plateným a omnoho šťastnejším človekom ako tí, ktorí zapadli už v mladosti to bežného priemeru.
A preto sa nechcite podobať väčšine. Buďte sami sebou. Pretože priemerný dokáže byť každý, ale výnimočný môže byť len niekto.
