Život je séria náhod po sebe nepravidelne nasledujúcich. Tie môžu byť zlé alebo ešte horšie. Samozrejme – dejú sa aj dobré veci. Ale aspoň podľa mojej skúsenosti sa po každej dobrej udalosti stane nejaká omnoho horšia. Patrím medzi ľudí, ktorí majú radi svoj život presne nalinajkovaný. Ráno do školy, poobede zo školy, niekedy za drahým, občas von, vyvetrať sa, zresetovať... Alebo sa len tak porozprávať. Ja rada rozprávam. A veľa. Veľmi veľa. A často sa mi stáva, že toho poviem viac, než som chcela. Než som mala pôvodne v pláne. A potom sa môj život mení ľubovoľným smerom.
Inokedy sa zase na niečo veľmi teším. Teším a teším... A potom PRÁSK! – rana priamo do chrbta. Osud nemá ani toľko hrdosti, aby mi to hodil rovno do tváre. Nijako ma na to nepripraví. Žiadne videnie, sen, čokoľvek, čo by ma upozornilo na to, že niekto, kto mi je blízky, ma zradí. Že sa zmenia moje plány. Že to nebude také jednoduché, ako som si to predstavovala.
Už len čakám, že ma nevezmú na vysokú. Nie – nebude to bez môjho pričinenia. Vďaka nejakým tým vonkajším vplyvom a náhodám sa na ne nemôžem učiť tak, ako by som chcela, preto sú moje šance minimálne.
Možno zo mňa nakoniec nebude ani tá psychologička. Je to predsa môj najväčší životný sen, tak prečo by sa mal plniť? To je takmer proti prírode...
Budem právnička. Alebo ešte lepšie: politička. Čokoľvek, čo ma nebaví, čo mi je bytostne nepríjemné. Alebo budem herečka. Budem natáčať vysoko rozpočtové prvoplánové filmy a keď už nikoho nebudem zaujímať, začnem fotiť akty, spávať s režisérmi a brať drogy. Budem robiť veci, ktoré teraz odsudzujem. Niečo takéto mi osud možno postaví do cesty.
Ja viem, spravila som toho za môj krátky prechodný pobyt na tomto svete spravila veľa zlého. Veľa nesprávneho. Mnohým som ublížila, mnohých ponížila. Využívala som ľudí pre svoje vlastné pseudodobro. Bolelo, kým som pochopila, čo mi osud skutočne dal a nevzal. Trvalo to dlho – priveľmi dlho na to, aby som sa toho niekedy zbavila. Neviem, možno o veľmi veľa rokov. Až raz vyštudujem tú psychológiu, pochopím, prečo sa práve mne stalo to čo sa stalo. A najlepšie by bolo, keby som zistila, že niekto iný by nebol taký silný, aby to zvládol. Nakoniec sa možno tak – ako každý iný bežný smrteľník – poučím na vlastných chybách...
