Šťastie spočíva v chronológii. Ak si najskôr poviete, že sa to určite nepodarí a potom sa to skutočne nepodarí, budete nešťastní. Ak si budete veriť a uspejete na 50%, bude vás hriať pocit uspokojenia, pretože "aj to je niečo".
Ak ste sa dohodli na piatu a vy už od pol piatej nerobíte nič iné, iba pozeráte na hodinky a odrátavate sekundy, ktoré vás delia od jeho prítomnosti, pravdepodobne sa ho nedočkáte skôr ako o pol šiestej a namiesto dobrej nálady budete podráždené ešte skôr, než ho vôbec privítate pri dverách. Ak sa však budete venovať svojim veciam, čítať si, upratovať alebo len sedieť za počítačom, ako to robím najčastejšie ja, koľko je hodín si uvedomíte až keď zazvoní a to už nebudete mať dôvod hnevať sa. Ide len o načasovanie.
Ak vám povie, že si ide s kamarátkami sadnúť na kávu a do hodiny je späť, mali by ste vedieť, že skôr, ako o dve hodiny ju čakať nemusíte. Vyvolávať jej presne o 65 minút, prečo ešte jej topánky nestoja pred dverami je čistý masochizmus, pretože vy budete naštvaní, ona si na vás s kamoškami dobre zgustne, pretože "no veď vidíte, že bezo mňa nemôže žiť" a je tu ďalší zbytočne pokazený deň.
To krásne na živote je, že vždy si môžete určiť, ako sa v danej situácii zachováte. Či budete tým, kto večne frfle, že v živote nič nedokázal a nič sa mu nedarí, alebo tým, ktorého pozitívna energia za každých okolností nabíja ostatných silou a chuťou do života.
A priznajme si, kto už má rád uhundraných ľudí, ktorí nedoprajú šťastie sebe a vedia pekný deň skaziť aj tým ostatným?