Ak by sme sa chceli len obetovať a čakať, čo z toho vylezie, nezískame nič. Ale zisk nevyplýva z toho, čo spôsobí chvíľkové uspokojenie tela a duše. Vychádza z pochopenia, že každý z nás znamená aspoň pre jedného človeka na svete celý svet, všetko, pre čo je ochotný vykonať čokoľvek.
Láska je o egoizme. Ak chceme niekoho potešiť, ak si zahryzneme do jazyka namiesto toho, aby sme odsekli niečo silne arogantné, nerobíme to preto, aby sme uspokojili toho druhého. Robíme to preto, aby sme sa MY nemuseli hádať, aby sme my nemuseli počúvať výčitky. Je to egoizmus, ktorý spôsobuje obojstranný pocit šťastia. Avšak ak toto prejavujeme niekomu, kto o to nestojí, prepadáme sa do priepasti hlbokej rovnako, ako je naše dno. Niekedy ešte hlbšej. Základ nie je pochopiť každú vyrieknutú myšlienku. Základom je dosiahnuť pocit dokonalosti. Pocit, kedy vieme, že presne takto to malo byť. Je to presne to, na čo sme celé roky čakali. Pocit, že utápanie sa v bezcieľnych vzťahoch bolo predsa len na niečo dobré. Stav, kedy sa prebudíte uprostred noci, alebo sa pri večernom pozeraní televízie otočíte na toho druhého, a zaleje vás tá zvláštna a pritom jedinečná úľava, že je tam, vy milujete jeho a on miluje vás. Viete, že čokoľvek by sa udialo, padol by vesmír alebo by sa vyliali všetky oceány, ON či ONA je tu a to je to jediné dôležité. Myslíte podobne, dýchate rovnako. Bezslovné pohľady, nemé úškľabky, ktorým rozumiete len vy. To je to, prečo sa oplatí milovať, aj keď by to malo byť len na jeden deň, posledný deň vášho či jeho života.
