Naposledy som predstavil problém dostupnosti rýchleho internetového pripojenia na Slovensku v oblastiach, kde by s tým problém nemal byť. Teraz sa vraciam k povzbudivým slovám Petra Pellegriniho, ktorý rozprával o tom, že Slovensko „patrí k tomu lepšiemu, čo sa týka množstva vedení optických káblov.“ O tom, že táto veta je veľmi nekonkrétna a vágna, som písal už predtým, ale teraz poukážem na to, že za lepším nemusíme chodiť ďaleko.
Aj pri internete je lepším zrkadlom priemerná a nie maximálna rýchlosť
Pri internetovej sieti ani nejde tak o maximálne rýchlosti, ktoré je možné dosahovať niekde na hlavných trasách, ale o priemernú rýchlosť, ktorá dobre odzrkadľuje reálny stav siete v krajine. Čo z toho, že niekde v Bratislave, Žiline alebo Košiciach si viete film stiahnuť za dve sekundy, keď niekoľko kilometrov od centra týchto miest to trvá pol hodiny? Chceme budovať 5G sieť, ale tiež z nej budú ťažiť hlavne veľké mestá, kde je už teraz dostupnosť rýchleho internetu nadpriemerná aj v európskom porovnaní. Ak si pozriete najaktuálnejšiu mapu priemerných rýchlostí, tak zistíte, že horšie je na tom oproti Slovensku aj Francúzsko, Španielsko či Taliansko, teda krajiny považované za súčasť vyspelejšej západnej Európy (má to niekoľko dôvodov, o ktorých budem písať neskôr). Ale pred nami je väčšina našich susedov a mierne zaostáva iba Poľsko. Predbehlo nás Rumunsko a aj Bulharsko, ktoré bolo pred troma rokmi ešte za Slovenskom (interaktívna mapa rýchlostí pripojenia v jednotlivých štátoch aj so zaujímavými grafmi).
V pokrytí signálom 4G sme boli na chvoste EÚ, tak sa snažíme jeden krok preskočiť a prikročiť k budovaniu vyspelejšej a rýchlejšej 5G. Problém bude s dostupnosťou optických sietí, ktorých vedľajšie vetvy minimálne zasahujú do oblastí vidieka aj pri väčších slovenských mestách. V Hospodárskych novinách sa objavilo aj takéto vyjadrenie: V tejto súvislosti vyzval Pellegrini primátorov miest a starostov obcí, aby boli ústretoví pri vydávaní povolení na budovanie potrebných sietí. "Chcem vyzvať každého zástupcu samosprávy a tých, ktorí vydávajú stavebné povolenia, aby si nerobili z implementácie sietí najmodernejšej generácie, to znamená zakopávaniu optiky, svoju politickú kampaň v rozhodujúcich komunálnych voľbách, pretože ak bránia týmto investíciám, tak bránia úspešnej budúcnosti Slovenskej republiky."
Hoci som na internete pátral, nenašiel som články o bránení zakopávania optiky starostami, skôr je to opačne a privrú oči aj nad nelegálnym ťahaním káblov po stĺpoch (Optika vzduchom v obci je nelegálna, rozhodol štát, Podľa združenia operátorov je optika vzduchom od Telekomu porušením legislatívy), a po prevalení sa to rieši cez súdy. Možno sa to niekde stalo a vedenie obce tomu bránilo na miestach, kde sa operátor ozval rok-dva po vybudovaní nového chodníka alebo cesty, ktorý nechcel nechať starosta rozkopať, ale veľký mediálny rozruch to nevyvolalo na rozdiel od situácií, keď sa sieť ťahala vzduchom.
Nutnosť umiestňovať nové vedenia pod zem posúva vidiek na okraj záujmu
Práve politika uloženia káblov pod zem aj na miestach, kde existujú iné nadzemné vedenia, je dôvodom pomalého rozvoja optických sietí v obciach. Určite je uloženie káblov pod povrch terénu esteticky lepším a aj bezpečnejším riešením kvôli menšej náchylnosti na poškodenie počasím a ľudskou aktivitou, ale finančne nákladnejšie a náročnejšie na odstránenie porúch. Práve preto prichádzajú na žiadosti starostov o zavedenie optiky zamietavé odpovede od veľkých aj menších prevádzkovateľov takýchto sietí. Spočítajú si to a neoplatí sa im to, tak odpíšu, že je to nerentabilné a budú čakať na europrojekty (veľmi dávno sa o tom a písalo aj na SME.sk). Smutná realita, s ktorou som sa stretol niekoľkokrát. Len v obci v ktorej bývam sú tri sústavy stĺpov – elektrické vedenie, telekomunikačné vedenie (pevná linka), obecný rozhlas. Pritom obecný rozhlas bol nahradený bezdrôtovým na stĺpoch elektrického vedenia, tak ostali nevyužité stĺpy stojace dodnes a pevné linky operátori v našej obci úplne nahradili telefónmi so sim kartami. Ale stĺpy stoja aj naďalej a špatia výhľad a naturel krajiny bez využitia.
V Rumunsku a Bulharsku sa rozhodli riešiť problém s nedostupnosťou rýchleho internetu aj vzdušnými vedeniami v obciach, kde už existovali stĺpy vzdušného vedenia (kúsok o tom v tomto článku). Rýchlo a lacno sa aj z európskych peňazí budovala okrajová sieť a veľký pokrok dosiahlo hlavne Bulharsko, ktoré po prímorských oblastiach s letoviskami a hlavnom meste s okolím, už celkom slušne pokrylo aj vidiecke oblasti. Rýchlosti internetu v týchto krajinách paradoxne napomáha nízka napojenosť a menšie objemy prenášaných dát u domácností. Politici a technici si v týchto krajinách priznali, že západ za deň nedoženú a rozhodli sa najprv sprístupniť sieť širokému obyvateľstvu, čo bolo dôležitejšie ako estetická funkcia podzemných vedení.
Hráme sa na niečo, čím nie sme
Pri Slovensku si spomeniem ešte na staré dobré „Malá veľká krajina“ (Slovakia: Little Big Country) a na súčasné „Good idea Slovakia“ (Dobrý nápad Slovensko). Dokonale to odzrkadľuje na čo sa tu hráme, hoci sme krajina s množstvom problémov, snažíme sa pripodobňovať vyspelým krajinám, aj keď to nie je vždy na osoh a „dobrými“ nápadmi skôr brzdíme niektoré veci. Keď už ukladanie sietí pod povrch, tak by sa to malo diať systematicky. Lebo dnes rozkopeme ulicu kvôli optike a zajtra kvôli elektrine a pozajtra kvôli kanalizácii. Patrične tomu vyzerajú chodníky, cesty aj pásy zelene pri nich.
Nečudujem sa operátom, že do ukladania káblov pod zem aj obciach s vyše 2000 obyvateľmi sa nehrnú. Stačí si spočítať náklady a možné výnosy. Navyše, chrániť okolie zakopaním jedného kábla, keď ich ďalších päť necháme naďalej vo vzduchu je divné. Navyše pri bezdrôtovej sieti sa objavujú ďalšie malé paraboly alebo krabičky na konzolách pripevnených na strechách a fasádach domov, spolu so smerovými anténami, čo posúva výzor vidieckych sídel bližšie k programu SETI. A úprimne, niektoré naše obce aj bez optiky vo vzduchu už vyzerajú ako cigánska osada z reporáže televízie, kam pozriete, tam vidíte „tu kabel, tu kabel, tu kabel.“
