Mojim najväčším koníčkom je fotografia. Úplne som jej prepadla. Mám československého vlčiaka Addneyho, ktorý je mojím verným spoločníkom pri potulkách po Nízkych Tatrách, Poľanr a Horehroní a často aj môj fotografický objekt. Mám 19 rokov a chcem sa stať novinárkou a fotografkou. Rada prijmem kritiku aj pochvalu. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pamätám si to doteraz. Ako malé decko som bola s rodinou na túre u nás na chate na Poľane. Vtom sa ozval dupot a zpoza kopca bolo vidieť bežiace konáre. "Aha, konáre idú!" Tak sme ako malí hovorievali, lebo sme nevedeli, že sme vyplašili stádo jeleňov. Telá ani hlavy nebolo vidieť, iba parožie vyčnievalo zpoza kopca. Spomínam na daniela, ktorého sme zazreli v neďalekej doline a na lúky za dedinou, kde k večeru vyšlo aj 30 jeleníc.
Tento zážitok nie je môj, ale stal sa bratrancovi mojej babky, ktorý nám ho vyrozprával jedno daždivé popoludnie na chate. Babkin bratranec sa volá Stano a k nám na chatu chodí veľmi rád. Vyrastal totiž v Ľubietovej, blízkej dedine. Takže toto okolie pozná veľmi dobre, i keď mnoho vecí často popletie.
Je ráno...ako vždy, musím sa postarať o svoje dva postrachy-dva psy. Mám jedného československého vlčiaka a jazvečíka-obaja sú šteňatá. Ako som k nim prišla?
