Ten pôvodný článok nájdete tu, len pre informáciu.
V krátkosti opíšem celú situáciu a teda podstatu mojej sťažnosti. Jedno ráno som cestoval autobusom číslo 93 z Hlavnej Stanice do Auparku. Bola to moja obyklá cesta do práce. Električenku som nikdy nemal, kedže som pracoval iba dva až tri dni do týždňa, a tak som si kupoval cestovné lístky. V to ráno sa do 93ky nahrnulo extrémne veľa ľudí a ja som sa tam narval medzi poslednými.
Nanešťastie, vždy nastupujem druhými dverami a tam sa označovač na lístky nachádza až na stĺpiku ďalej od dverí, teda ak je niekto teste pri dverách, lístok si označiť nevie. Tlačiaci sa dav ma posunul ešte trochu ďalej do priesoru medzi dvomi označovačmi. Lístok som držal v rukách a úprimne, čakal som, kým sa to trochu uvoľní a ja si lístok označím.
Uznávam, bola to moja chyba a doplatil som na ňu. Okamžite prišiel revízor (z dverí pri vodičovi sa pretlačil až ku mne) a ja som sa ho požiadal, nech mi vysvetlí, ako si mám v danom momente označiť lístok. To odmietol, a kedže pochopil, že označený lístok nemám, vyzval ma, aby som s ním vystúpil na zastávke (autobus tam práve zastavil), že to celé doriešime vonku.
Tam sme sa dohadovali, ja som mu odmietol dať OP, lebo mi nemal záujem nič vysvetlovať a po vyhrážkach, že príde polícia a zaplatím ešte aj ich výjazd a podobne, som im (dvaja revízori a jeden SBSkár) nakoniec OP dal a jeden z nich mi vypísal pokutu.
Prišiel som do práce a nedalo mi to, preto som si pozorne prečítal prepravný poriadok DPB. Nechcel som im tých 1400Skk zaplatiť len tak ľahko. Našiel som zaujímavú vec. V článku 6, odsek 5 sa píše toto:
V prípade, že cestujúci nezaplatí požadované cestovné (dovozné) a úhradurevízorovi priamo vo vozidle, cestujúci je povinný revízorovi preukázať saosobnými údajmi (výlučne občiansky preukaz, cestovný pas, vojenská knižka,vodičský preukaz, povolenie na pobyt a potvrdenie o strate občianskehopreukazu) potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady. Cestujúci a revízorsú povinní všetky úkony, ktoré sú spojené s tarifným zistením vykonaťpriamo vo vozidle.
No a kedže ma revízor skontroloval až vonku na zastávke a tam mi udelil aj pokutu, okamžite som napísal sťažnosť na DPB s popisom celej udalosti. Taktiež som poprosil o vysvetlenie, prečo sú v niektorých autobusoch označovače na lístky tak ďaleko od dverí, lebo potom to vedie k takým prípadom ako ten môj.
Odpoveď prišla o tri týždne. Sťažnosť zamietli. Hlavným dôvodom bolo to, že kontaktovali aj dotknutého revízora a on tvrdil, že ja som sa na zastávke pokúsil z autobusu utiecť, čo sa mi aj podarilo, a preto ma musel on a jeho kolegovia zadržať až vonku na zastávke. Nehoráznosť, povedal som si, ale priznávam, že som podobné klamstvo čakal.
Okrem iného tam bolo uvedené aj druhé nepravdivé tvrdenie, že v autobuse s kapacitou 165 ľudí sa nachádzalo iba 63 cestujúcich s označeným lístkom a počas kontroly revízorom sa nikto nepreukázal čipovou kartou. Lenže ako som videl revízora, že sa blíži ku mne, ľudia mu podávali iba čipové karty. To znamená, že tento údaj bol zámerne zamlčaný, a a podľa vyjadrenia DPB bol autobus v tom momente poloprázdny.
Ale povedal som si, že na toto kašlem, čo ma viac pobúrilo bolo to, že ma revízor označil za človeka, ktorý z autobusu ušiel. Keď klamú oni, budem aj ja. Spísal som ďalšiu sťažnosť s tým, že ako svedka celej situácie som označil môjho kamaráta, ktorý môže potvrdiť moje tvrdenie a aj to, že revízor v celej veci klame. Dal som im naňho telefónny kontakt a adresu.
Ten kamarát tam samozrejme že nebol so mnou, ale to by aj tak nemohli dokázať a teraz to bolo tvrdenie proti tvrdeniu (so svedkom) a klamstvo proti klamstvu.
Dnes mi prišla presne po mesiaci písomná odpoveď. Sťažnosť bola znovu zamietnutá, pretože ani po opätovnom prešetrení prípadu sa nezistili skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenie revízora. Odvolať sa už nemôžem, ak chcem, môžem sa obrátiť na súd.
Najlepšie na tom celom je, že nikto z DPB nekontaktoval môjho kamaráta, ktorý bol "svedkom" celej udalosti. Takže milá pani Marta Magulová (ktorá celú sťažnosť prešetrovala) asi len pravdepodobne otvorila v počítači template so zamietnutou sťažnosťou, doplnila tam moje meno a po mesiaci to odoslala.
Nešlo mi o tých 1400SKk. Len nemám rád, keď si niekto robí, čo chce a bohužial na Slovensku je to veľmi časté. Kašlem na to, pani Magulovej som ešte napísal jeden email s tým, že ak by mala záujem o súkromný kurz "Ako sa vybavuje sťažnosť pre začiatočníkov", tak som pripravený jej ho dať.
Na záver iba toľko, že som síce o pár korún ľahší, ale o skúsenosť bohatší.. Ale veď aj to sa cení :)
