Dlho som sa na blogu neozval, to je pravda. A neozval by som sa asi ani teraz. Pravdupovediac, mám úplne v päte celý tento „slávny pochod". Ale keď som dostal od kamaráta povel: „Napíš, prosím Ťa, o tomto dáky článok!" neprotestoval som (ani som teda nerobil žiadny pochod...). Píšem. Ale asi nie taký, aký by chcel. Lebo ak si mám vybrať, či som za alebo proti, odpoveď by asi bola dvojaká. Záležalo by od viacerých faktorov.
Na začiatok chcem upresniť, že som si pred týmto článkom prečítal len zopár informácii o tomto pochode. Väčšinou sa ku mne dostávali informácie len z úst kamarátov, ktorí proti tomu s radosťou a elánom bojujú. Neviem, či aj ja proti tomu bojujem, ale stojím za tým - som vo Facebook skupine, kde sa hovorí: „Som PROTI pochodu HOMOSEXUÁLOV v uliciach Bratislavy 22. mája 2010!"
Pochod homosexuálov? Ak sa to nazýva takto, som samozrejme proti, nepridávam sa do skupín len tak, čo príde, to odklepnem. Homosexuálov ako takých neponižujem, nepľujem na nich. Ale pochod? Len preto, že majú inú orientáciu? Potom chcem aj pochod heterosexuálov! A prečo len tí? Robme pochod všetci! Študenti, učitelia, hodinári, murári, Rómovia, pekári... Veď čo je cieľom? Aby sme si boli všetci rovní, či? Mýlim sa?
Ak ide o protest, dobre, beriem. Je možné, že sú homosexuáli v istom smere potláčaní a diskriminovaní a že ľudské práva pre nich nie sú také „ideálne", ako by chceli. OK, ak je to pochod za ľudské práva, neprotestujem. Ak to má ľudí „kopnúť" a všetci by si všímali všetko zlo, čo sa pri ľudských právach potláča, tak dobre. Týrané detí, zvierat alebo žien je však podľa mňa oveľa vážnejšia vec, ako homosexualita. Mnoho vecí je podľa mňa závažnejších. Ale možno len pre mňa, pre nich asi nie...
Neviem, ako to bude zajtra prebiehať. Rozhodne však pochybujem, že to bude obyčajný pochod s rôznymi nápismi na tričkách, na tabuliach nad hlavou a plnou hubou rečí a pokrikov. Ak by to tak bolo, v pohode, kľudne si tak protestujte proti hocičomu. Či aj kvôli lacnejším zápalkám alebo tej homosexualite...
Pochod homosexuálov som však na Slovensku a vôbec na vlastné oči ešte nevidel. Rozhodne som proti, aby mi pod domom jazdili nejaké alegorické vozy, či čo je to zač, vykrikovali polonahí muži a ženy, ktorí sa navzájom olizujú (teda s tým „svojim pohlavím"), tiež akési vlajky na každom kroku, obrovské reproduktory, hlasná hudba a tak ďalej, to mi príde ohromne prehnané a nič také tu nechcem a som proti tomu.
Neviem, načo sa homosexuáli potrebujú k sebe viazať nejakými papiermi, vydajom. Pokiaľ im ide len o to, tak mi, prosím Vás, niekto vysvetlite, k čomu je dobré sa tak viazať, že je to až také nevyhnutné pre nich? Ak chcú papier, v papiernictve majú, dokonca aj ružové, nech si vytlačia samy. Aj hostinu, aj dáku párty, či karneval svadbe podobný, nech si spravia. Či len chcú svoje meno vidieť v nejakej zápisnici?
Nechápem. Nevadí. Pokiaľ sa ma to však nebude nijako priamo dotýkať, pre mňa za mňa, nech sa oddávajú aj žirafy alebo mravce. Hlavne, nech je kľud a nech sú všetci šťastní. Ale mám taký pocit, že zajtrajší pochod homosexuálov nebude len taký bezproblémový... Už len preto, že má pršať. Aby sa Vám make-up nepokazil dá... ehm... páni!
A v neposlednom rade - držím palce slovenskej polícii! Zajtra to možno bude mať veľmi ťažké...
