Lipšic má šancu.

Polícii muselo byť už od marca tohto roku jasné, že niekto sa tu zahráva so životom a majetkom poslancov Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK). V novembri minulého roku neznámy páchateľ v Komjaticiach neoprávnene vnikol do rodinného domu podžupanky NSK a na prvom poschodí založil požiar. V marci tohto roku neznámy páchateľ pištolou ohrozil život poslanca Basternáka, keď večer počas jeho prechádzky so psom pred jeho rodinným domom na neho jeden krát vystrelil a nepokračoval len preto, lebo sa mu zasekla zbraň. Je možné, že tieto dve záležitosti spolu nesúvisia, no fakt, že sa jedná o poslancov NSK, že boli použité v prvom prípade silný nátlakový prostriedok a v druhom život ohrozujúca zbraň, časová a miestna súvislosť týchto skutkov, museli polícii signalizovať rozhodnosť páchateľa a zvyšujúce sa ohrozenie zainteresovaných osôb. Polícia v obidvoch prípadoch však páchateľov nezistila. Pritom mi každý dá za pravdu, že najlepšou ochranou občanov pred páchateľmi je ich rýchle zistenie a postavenie pred súd. A to najmä v tých prípadoch, kedy sa páchateľ pokúsil o zločin vraždy, pričom k jej dokonaniu nedošlo len pre technické zlyhanie zbrane a teda táto možnosť, zopakovať ju, tu stále hrozila. Záležalo len na tom, ako bola polícia odborne spôsobilá zistiť a usvedčiť páchateľa, do akej miery zobrala vážne daný prípad i svoje poslanie – chrániť život a majetok občanov. Podcenenie možných následkov z opakovania a dokončenia vraždy poslanca Basternáka vidieť už na tom, že polícia nezačala trestné stíhanie za zločin pokusu vraždy, ale skutok si právne „podkvalifikovala“ na pokus ublíženia na zdraví. Pri tomto trestnom čine páchateľ môže byť potrestný na päť až dvanásť rokov. Pri zločine vraždy za použitia zbrane páchateľovi hrozí trest dvadsať až dvadsaťpäť rokov trestu odňatia slobody aj výnimočný trest. Pravdaže, právna kvalifikácia skutku je rozhodujúca pre rozsah opatrení, ktoré polícia vo vzťahu k poškodenému ale aj páchateľovi musí vykonať. Pri vražde sú tieto nároky ďaleko vyššie a to od počtu nasadených policajtov, spôsobu vedenia vyšetrovania, rozsahu operatívnych úkonov a opatrení vrátane ochrany poškodeného, až po zvýšené nároky dozorového prokurátora smerujúce k zisteniu páchateľa. Polícia si týmto „podkvalifikovaním“ skutku jednak už vopred odbúrala potrebu náročného spôsobu vyšetrovania, zvýšeného prokurátorského dozoru ale aj prípadný neúspech nezistením páchateľa mohla "štatisticky" lepšie vykázať. Nemala mať neobjasnený pokus vraždy, ale len nič nehovoriaci neobjasnený zločin pokusu ublíženia na zdraví. Podcenenie tejto situácie a lajdáckosť, ktorá sa prejavila ako neprofesionalita, polícia po opakovanej už „úspešnej“ vražde obhajuje toľkokrát v minulosti použitou frázou o ponuke policajnej ochrany a jej odmietnutí poškodeným. Ako keby odmietnutie priamej ochrany ohrozenou osobou boli aktivity polície splnené. Bolo to tak aj v prípade zavraždeného Patašyho, o ktorom som písal ešte v roku 2005. Obidva prípady sa podobajú ako vajce vajcu, v obidvoch sa najprv pokúsili obete zavraždiť, polícia vrahov nezistila, ponúkla im ochranu, ktorú obaja odmietli, iné – náhradné – opatrenia polícia nevykonala až nakoniec došlo k dokonaniu zločinu – obidve obete sú mŕtve. Vtedajší minister vnútra V. Palko sa priklonil k služobným funkcionárom, ktorí boli zodpovední za túto trestuhodnú lajdáckosť a inšpekčné vyšetrovanie „preukázalo“, že polícia neporušila žiadne „interné predpisy“. Dúfam, že k podobnej taktike sa neuchýli aj nový minister vnútra D. Lipšic. Má možnosť po dlhej dobe opätovne nastaviť policajtom zrkadlo ich osobnej zodpovednosti a profesionálnej cti. Kritický postoj však nie je samoúčelný, pretože slúži k systémovej zmene postoja polície k plneniu svojich základných zákonných povinnosti. Prezentácia polície o rýchlom zistení páchateľa vraždy Basternáka by nemala prekryť uvedené nedostatky, keďže k samotnému zisteniu vraha prispel najmä statočný postoj nevlastného syna obete. Už len skutočný babrák, by nevedel zistiť vraha, ktorý nechal svoje osobné doklady a vozidlo na mieste činu.