Jozef Šátek
Politika P. Pellegrini svojou nezákonnou účasťou na Bezpečnostnej rade SR a následnou tlačovou konferenciou porušil ústavu i zákony SR.
Nikto, ani predseda vlády SR R. Fico ani predseda NR SR P. Pellegrini nemôžu všetko,
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Celý svoj produktívny vek som venoval policajnej práci a túto som bral ako životné poslanie. Počas 27 rokov vyšetrovateľskej praxe mi prešlo cez ruky tisícky vyšetrovaných prípadov, najmä tých najzložitejších. Dvakrát som za nekompromisné postoje narazil na tvrdý politický odpor. Prvý krát v roku 1995, kedy ako šéf úradu vyšetrujúci "zavlečenie prezidentovho syna" som bol jedným z mnohých, ktorí museli počas lexizmu z polície dobrovoľne "odísť". Druhý krát už po opätovnom návrate, keď ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii som "nevyhovoval" vtedajšiemu ministrovi Palkovi. A opäť to bolo z mojej strany "nepochopením" trestnoprávnej nedotknuteľnosti určitých ľudí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Súkromné
Jozef Šátek
Politika Zbavovať mlčanlivosti obvineného je právny nezmysel.
Obvinený Vladimír Pčolinský, riaditeľ SIS má právo k vznesenému obvineniu vypovedať bez akéhokoľvek procesu zbavovania mlčanlivosti (pravdaže takéto právo má aj obvinený námestník SIS Boris Beňa a iné osoby).
Jozef Šátek
Politika Motív zavraždenia K+K
V kritickej chvíli pred zavraždením Jána s Martinou sa prelínali a spojili dva závažné motívy – Kočnera (osobný) ako súčasť politicko-oligarchického - ochrany systému.
Jozef Šátek
Politika Bola šanca zabrániť zavraždeniu Jána s Martinou?
Šance nevyužité políciou či závažné pochybnosti o postupe vo vyšetrovaní vrážd Petra Molnára a Jána Kuciaka s Martinou Kušnírovou. (blog napísaný pred vyhlásením rozsudku v dvojnásobnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej).
Jozef Šátek
Politika Neústavné „elektronické sledovania občanov“ a zároveň štátom nevymožiteľné.
Mám vážne pochybnosti, že postup vlády SR pri návrhu zákona o tzv. elektronickom sledovaní občanov má oporu v ústavnom zákone č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Jozef Šátek
Politika Zločinecká skupina utajeným sledovaním najmenej 31 osôb neoprávnene podnikala.
Organizovaná skupina páchateľov využívajúcich odborné znalosti z utajeného sledovania osôb, využívajúc metódy a postupy spravodajskej služby, vybavená sledovacou technikou, finančne odmeňovaná za svoju činnosť,
Jozef Šátek
Politika Čo je podozrivé z videonahrávky stretnutia D. Trnku a J. Počiatka?
Z obsahu zverejnenej videonahrávky zo stretnutia D. Trnka – J. Počiatek vyplývajú štyri okruhy podozrení zo závažnej trestnej činnosti.
Jozef Šátek
Politika Kto je zodpovedný za blamáž v prípade D. Trnku?
Skutočné zločiny unikajú pozornosti a vyšetrujú sa skutkové nezmysly. Celé Slovensko očakáva voči podozrivým osobám rýchly a zároveň profesionálny trestnoprávny postup vyšetrovateľov a prokurátorov. V opačnom prípade,
Jozef Šátek
Politika Kto, ako a prečo zatajoval "Gorilu".
Kauza Gorila je koncentrovaným obrazom slovenského politicko-oligarchického, korupčného a morálneho systému „naprieč politickým spektrom“. Proces „utlmovania“ spravodajskej činnosti, jej vyšetrovania a skartáciu dôkazov však mali
Jozef Šátek
Politika Boj s extrémizmom "na Kaliňáka".
Zodpovedné štátne orgány, najmä vláda SR a ministerstvo vnútra v boji proti radikalizácii a extrémizmu prepadli na celej čiare, keď ich prístup k riešeniu tejto bezpečnostnej hrozby bol a je vysoko formálny,
Jozef Šátek
Politické policajné manažmenty.
Kauza „Janoušek“ v Česku a „zavraždenej Zuzany Dz.“ na Slovensku vypovedajú o tom, že aj po rozdelení spoločeného štátu sa polícia vyvíja veľmi podobne a všeobecne vykazuje rovnaké chyby. Čo však je rozdielne medzi nimi je fakt, akým spôsobom sa k daným kauzám stavia vedenie polície. Zatiaľ čo v Čechách padol námestník prezidenta a pravdepodobne aj šéf pražských policajtov, v slovenskej polícii sa vedenie tvári, akoby sa ho to ani netýkalo, pravdaže ani ich podriadených. Musím uznať, že v tomto má značný náskok český policajný prezident Petr Lessy a slovenská strana ťahá za kratší koniec. Keďže sú tieto prípady veľmi závažné a týkajú sa fungovania systému práce polície je treba zistiť hlavné príčiny tohto markantného rozdielu.
Jozef Šátek
Takto chcú "vyšetrovať" Gorilu ?
Reálne výstupy z činnosti špecializovaného vyšetrovacieho tímu k prípadom súvisiacim s dokumentom „Gorila“ bohužiaľ dávajú za pravdu tzv. skeptikom, ktorí ešte v začiatkoch jej prevalenia neverili v rýchle ani objektívne vyšetrenie a prípadné postavenie zodpovedných osôb pred súd. Po takmer šesť ročnom bezprecedentnom bagatelizovaní prípadu a jeho postupnom „utlmovaní“ a ničení dôkazov mali orgány činné v trestnom konaní aj s politickým establishmentom možnosť reparátu a ukázať verejnosti, že aj chcú ale aj vedia urobiť tie správne kroky. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tak nestalo. Obávam sa, že prípadné potvrdenie mojich záverov len zvýši skepsu a nedôveru verejnosti v štátne inštitúcie, k fungovaniu nášho právneho systému a súčasne v danej konkrétnej veci prípadov vyplývajúcich z „Gorily“ aj do budúcnosti zdiskredituje a spochybní zákonnosť akéhokoľvek zistenia a rozhodnutia. A teraz konkrétne k ostatnému rozhodnutiu vyšetrovateľa vzniesť obvinenie Pavlovi Ruskovi za trestný čin podvodu v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu, a.s., Bratislava.
Jozef Šátek
Gorila žije a bude žiť
Kauza Gorila nám priniesla dva základné príbehy. Prvý je o zneužívaní kompetencií ústavnými činiteľmi, vyššími štátnymi zástupcami, o úzkej spolupráci s predstaviteľom finančnej skupiny (a azda i zástupcami zahraničných spoločností), i o neuveriteľnom korupčnom odlievaní štátnych zdrojov do súkromných vrecák.
Jozef Šátek
Gorila ako King-Kong II.
Návod na nevyšetrenie zločinov Prvým pokusom Slovenskej informačnej služby informovať o zistených poznatkoch z ITP Gorila bolo spracovanie spravodajskej informácie riaditeľa SIS z 24.1.2006, ktorá však z taktických dôvodov nebola odstúpená.
Jozef Šátek
Gorila ako King-Kong I.
Prakticky všetky osoby, priamo vystupujúce alebo zainteresované v kauze "Gorila", sa doteraz snažili pomerne triviálne vyhýbať sa podstate, teda obsahu dokumentov, prípadne popieraním ich „autenticity“ v podobe, v akej boli zverejnené na internete. Pripomína mi to situáciu zo začiatku leta roku 1996 po zverejnení nahrávky telefonického rozhovoru, známeho ako dialóg Hudek-Lexa, ktrý bol odvysielaný v rádiu Twist a v Rádiu Slobodná Európa. Pre "nepamätníkov": riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa (HZDS) sa bavil s ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom (HZDS), ako zmariť vyšetrovanie únosu prezidentovho syna. Po odvysielaní záznamu ich telefonického rozhovoru v spomenutých rozhlasových staniciach riaditeľ SIS Ivan Lexa tvrdil, že nahrávka je kompilát. To sa dosť ťažko obhajovalo, pretože minister vnútra Ľudovít Hudek už v deň zverejnenia sa v živom televíznom vysielaní k rozhovoru priznal, s vysvetlením, že on to ale nenahrával. Aj v našom aktuálnom škandále s ITP Gorila všetci dotknutí argumentujú spravodajskými hrami či výmyslami. Len policajt Ján Rejda samotnú podstatu návštevy "konšpiračného" bytu i rozhovory so Zoltánom Vargom nepopiera.
reklama
Jozef Šátek
Spišiakove právne bezvedomie.
Pri čítaní článku v SME „ Jaroslav Spišiak: Polícia fungovala iba akože“ som si kládol otázku, či chuť predvádzať sa v pozícii najbystrejšieho a najprešibanejšieho zvíťazila nad rýdzo človečenským pudom sebazáchovy. To preto, lebo len málokomu sa podarí verejne priznať k spáchaniu trestného čínu. Len takto možno kvalifikovať doznanie J. Spišiaka k autorstvu tzv. mafiánskych zoznamov, ktoré nechal spracovať a v rámci „rozkladného opatrenia“ realizovať Úradom boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, ktorý v roku 2005 priamo riadil a tieto osobne cez médiá zverejnil, aby o určitých osobách písali ako o „mafiánoch“. Takéto konanie I. viceprezidenta PZ J. Spišiaka vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a ohovárania.
Jozef Šátek
Kto marí vyšetrovanie vraždy JUDr. Ernesta Valka?
Minister vnútra SR Daniel Lipšic a prezident PZ Jaroslav Spišiak nie sú orgány činné v trestnom konaní. Prvý je ústavným činiteľom, ministrom, povereným riadiť rezort ministerstva vnútra a druhý je štátnym zamestnancom, ministrom menovaným k riadeniu Policajného zboru. Ani jeden z nich nemá kompetenciu vstupovať akýmkoľvek spôsobom do procesu vyšetrovania, čiže trestného konania. Z tohto dôvodu je samotný proces vyšetrovania, ale aj zverejňovania jeho výsledkov, vo výlučnej kompetencii príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V konkrétnom prípade vraždy JUDr. Ernesta Valka je to vyšetrovateľ, ktorému daný prípad bol pridelený a súčasne dozorový prokurátor, ktorým je podľa informácií Gnerálnej prokuratúry SR niektorý z prokurátorov Odboru osobitného určenia.
Jozef Šátek
Personálna privatizácia polície – komu má prospieť?
Polemizovať so „Stanoviskom prezidenta polície Jaroslava Spišiaka“ (SME:15.10.2010 Vedenie polície sa zbavuje desiatok vyšetrovateľov) k personálnym čistkám je úplne zbytočné pre jeho frázovitosť a myšlienkovú chudobu. Najlepšou odpoveďou na tieto mediálne „vykrúcačky“ je popísať konkrétny prípad, ktorého aktérom bol J. Spišiak a policajt, ktorý bol najprv jedným z „vyvolených“ a o niekoľko hodín už bol len ďalším z „nepohodlných“. Plk. Ing. Ján Holič na vlastnej koži zažil v priebehu jedného dňa Spišiakov štýl a metódy jeho personálnej práce, ako aj kvalitu použitých informácií z dielne „jedna pani povedala“. Od konca júla 2010 to s ním bolo ako na hojdačke, raz dole, potom vysoko hore, aby zasa padol úplne na dno. Do tejto nechutnej hry s osudom policajta sa aktívne zapojil aj minister vnútra Daniel Lipšic. Ten vydal dva personálne rozkazy, jeden o ustanovení J.Holiča do funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ a vzápätí druhý podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe o odvolaní z funkcie riaditeľa spravodajskej jednotky Finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ bez uvedenia dôvodu a o jeho „uprataní“ na KR PZ v Bratislave.
Jozef Šátek
Stop policajným čistkám !
Po nástupe ministra vnútra Daniela Lipšica a vymenovaní plk. Jaroslava Spišiaka za prezidenta Policajného zboru v slovenskej polícii zavládol strach z nezmyselných personálnych čistiek. Tieto postihli už niekoľko desiatok riadiacich policajtov po celom území Slovenska a v riadiacej hierarchii prebiehajú od centrálnych útvarov až po okresné zložky. S „nepohodlnými“ policajtami sú vykonávané neformálne osobné pohovory, pri ktorých je im naznačené, aby „dobrovoľne“ písomne požiadali o prevelenie z doterajšej riadiacej funkcie a súhlasili s výkonnou funkciou o niekoľko stupňov nižšou, s nízkym platovým ocenením blížiacim sa existenčnému ohrozeniu rodiny, čo je pre mnohých jasná výzva na odchod priamo do civilu. „Dobrovoľnosť“ je služobnými nadriadenými kategoricky podmieňovaná hrozbou odvolania personálnym rozkazom ministra vnútra – bez uvedenia dôvodu. Mnohí nátlaku podľahli, no niektorí sa nepodvolili a uvedená hrozba bola ministrom realizovaná.
Jozef Šátek
Odkaz krvavého pondelka
Sú prípady a krvavý pondelok v Devínskej Novej Vsi k nim určite patrí, v ktorých nám obete, ale aj páchateľ, niečo odkazujú. Je len otázkou uhla pohľadu, či ich odkaz nie je našou obžalobou. Bolo by žiaduce, aby sme tento odkaz neprehliadli a nepremárnili. To hrozí, ak sa budeme príliš dlho zaoberať síce závažnými, no pre podstatu problému druhoradými detailami. Podstatou odkazu sú medziľudské vzťahy. Je to všeobecná nevšímavosť, podceňovanie, falošná hra na pomoc, neschopnosť štátu striktne vyžadovať zákony a morálku so štipkou empatie. Štátny smútok nemôže byť len falošnou pretvárkou, ale uvedomením si našich chýb a vytriezvením k ľudskosti. Je to náhoda, že po krvavom pondelku sa začínajú z falošného oparu vynárať hrôzostrašné kontúry dlhoročných medziľudských sporov, ktoré môžu byť predzvesťou ďalších tragédií ? Krompachy, Michalovce, Malacky, Prešov, Plavecký Štvrtok, Sereď, Košice ...? Je to možno ešte závažnejší problém ako rozvrátené verejné financie, a zdá sa, že už nie je ani 5 minút po dvanástej, ale už začína svitať, len nikto nevie povedať, čo sa objaví.
