Boj vo vnútri aj navonok.

Určite nezačnem otrepanou frázou, ktorú vytiahne vždy ten, kto nechce a nemá chuť povedať pravdu tým, že za celou vecou stoja eštébáci, alebo bývalí siskári, či nejaké tajné sily. Omielanie tejto možnosti ju dehonestuje v očiach verejnosti ešte aj pre prípad, v ktorom skutočne môže byť reálna. Na tieto Pittnerove riekanky treba položiť len jednu otázku a to či jeho služba disponuje informáciami a dôkazmi o takejto činnosti, ktorá by bola trestná a či teda tieto informácie a dôkazy odstúpila orgánom činným v trestnom konaní ? Keďže tomu tak nie je, je to jednoznačný dôkaz toho, že tieto rečičky majú len zakryť podstatu veci. Práve prílišné zdôrazňovanie, že určite nejde o stret (čítaj boj) dvoch štátnych zložiek a to jednej policajnej a druhej spravodajskej dáva tušiť, že práve toto je jadrom problému. No určite nie celým. Spomínam si na roky 2000 a 2001, kedy vrcholový policajný menežment dostal objednávku na moju diskreditáciu a odstránenie z funkcie. Dôvod bol veľmi jednoduchý, príliš cielene a tvrdohlavo sme na úrade, ktorému som vtedy šéfoval začali odhaľovať trestnú činnosť určitých vysokopostavených osôb. Nezákonné odposluchy zneužili k môjmu mediálnemu odstrelu a tlačili generálneho prokurátora do trestného stíhania. Tieto špinavosti sa diali za ministrovania L. Pittnera a vykonávateľmi boli dvaja vysokí funkcionári jeho inšpekcie. V polovici roka 2001 všetci policajní funkcionári i s L. Pittnerom museli po zásahu M. Dzurindu z funkcií odísť. Nie je vôbec náhoda, že teraz, za riaditeľovania L. Pittnera opäť tie isté dve osoby, už ako príslušníci SIS v inšpekčnom postavení, stoja a konajú proti riaditeľovi kontrarozviedky. Dokonca poza chrbát L. Pittnera ponúkli pomoc policajným zložkám pri jeho trestnom odstrele. Nič nové pod slnkom, rovnakí ľudia, s rovnakým scenárom. Podobnosť je kompletná v tom, že ešte aj L. Pittner nechce pripustiť odvolanie a stíhanie riaditeľa kontrarozviedky. Veď ako hovoril a možno to hovorí aj teraz, všetci sme na jednej lodi. A čo ich motív ? Možno sa sčasti zhoduje s tým, ktorý mali proti mne. Riaditeľ kontrarozviedky toho veľa vie aj o nich a možno je to aj o jeho zaujímavých kompetenciách napríklad v rozhodovaní dovážať a vyvážať zbrane. Teraz niečo o strete spravodajskej služby a polície. Nebudem veci komentovať len ich vecne pomenujem. Úrad boja proti korupcii vyšetruje prípad podvodu na cirkevnom majetku v rozsahu niekoľkých stoviek miliónov. Figúrka, ktorá podvody zrealizovala potvrdila, že bola sprostredkovane cez príslušníčku SIS "Kováčovú" riadená vysokopostaveným funkcionárom SIS. Z figúrky urobili znalci blázna. Napriek tomu vyšetrovanie proti organizátorom stále pokračuje. Tento fakt vyvolal u funkcionára SIS protireakciu a začal ministra vnútra bombardovať spravodajskými informáciami o prepojení príslušníka Úradu boja proti korupcii s organizovaným zločinom. Toto napätie eskalovalo až do súčasnej podoby. Možno by bolo veľmi zaujímavé dozvedieť sa od Pavla Ruska, kto bola tá osoba, čo prostredníctvom nastrčenej ďalšej figúrky z Košíc od neho žiadala desať miliónov korún. A ako naschvál, opäť tento prípad riešil Úrad boja proti korupcii. Blízkou budúcnosťou je fakt, že o tri týždne sú parlamentné voľby a všetci zainteresovaní súhlasia so status quo. Dzurinda, ako predseda vlády SR osobne zodpovedá za riaditeľa L. Pittnera. Rovnako zodpovedá za to, že napriek svojej skúsenosti z roku 2001 reaktivoval odvolané osoby a umožnil im opätovne zaujať funkcie v spravodajskej službe. Dzurinda ani Pittner teraz nestoja o prevalenie a najmä pokračovanie v mediálnej bombe "previerky". Keďže od Pittnera sú závislí inšpekční dôstojníci aj samotní riaditeľ kontrarozviedky, po mediálnom zverejnení začatia trestného stíhania vo veci previerok a mediálnom predvolebnom ohrození SDKÚ nechcú a ani nemôžu pokračovať v otvorenom boji. Pracovníci Úradu boja proti korupcii museli začať danú vec už len preto, aby si zachránili kožu. Ďalšie ich kroky a možnosti sú limitované postupom L. Pittnera, ale aj postojom ministra vnútra Pada, ktorý z rovnakých dôvodov ako som uviedol, nemá vnútornú potrebu byť aktívne principiálny samovrah. Fakt, že po týždni od začatia trestného stíhania Úrad boja proti korupcii nepožiadal riaditeľa SIS o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS k svedeckej výpovedi nasvedčuje, že sa kauza dostala do spomalenia, či lepšie povedané, uložila sa do spodného šuflíka, aby nadobudla úradnú vážnosť. Bohužiaľ je medzi zainteresovanými veľa kalkulovania a strachu, najmä o svoje funkcie. Zákon a využitie všetkých relevantných prostriedkov je až druhoradý. Ak by tomu bolo inak, tak ako v iných prípadoch v minulosti, pokiaľ povinná osoba či inštitúcia odmietla vydať dôkazy alebo bola dôvodná obava z ich straty či sfalšovania, policajné orgány vykonali prehliadku nebytových priestorov a dôkazy zaistili. Nič tomu nebráni ani v prípade spravodajskej služby, aj keby predmetom zaistenia mali byť utajované skutočnosti. Takýto postup však na Slovensku v súčasnej dobe nehrozí. Pozor, aby sa neodohrala slovenská verzia kauzy Krejčíř. Stačí byť len nepozorný pri výkone domovej prehliadky a ponechať bez dohľadu zamknutý trezor. Čo sa v takom trezore mohlo nájsť, neskôr možno len hádať. Takáto chyba môže byť pre osud a výsledok vyšetrovania kauzy kľúčová. Chyba s ponechaním trezoru bez kontroly bola úmyselná, či vyplývala z diletanstva ? Pre samotný negatívny následok je dôvod nepodstatný. A už sme opäť pri Krejčířovi. Za peniaze občanov štátne orgány proti sebe broja a počas pracovnej doby štátom platení najprv páchajú trestnú činnosť a potom ju musia vyšetrovať. PéeS:Pán premiér a čože robí váš osobný priateľ Peter Tóth ? Počul som, že podniká ... a v nejakej skupinke.