Ako by som počul Mečiara a ako keby Ficovi jeho prejav písala tá istá osoba, lebo scenár bol úplne rovnaký. Premiér Fico naznačil, že prezident prečítal vyhlásenie, „ktoré zjavne nebolo napísané na Slovensku“ a „má rukopis ľudí, ktorí absolútne nepoznajú ústavnoprávne tradície a pravidlá na Slovensku a sledujú úplne iné ciele ako je stabilita našej krajiny.“
Je dobré si pripomenúť staré „dobré časy“ silnejúceho mečiarizmu. Bol som riaditeľom policajného úradu, na ktorom sa vyšetroval závažný zločin zavlečenia syna prezidenta Kováča do Rakúska a výsledky našich prvých vyšetrovacích úkonov okamžite naznačili, že páchateľov treba hľadať v Slovenskej informačnej službe. Vtedy po výsluchu svedka Fegyveresa sme rozhodli v nočných hodinách predviesť štyroch podozrivých príslušníkov SIS, ktorí sa mali zúčastniť sledovania Kováča ml. tesne pred a počas zásahu neznámych zločincov a jeho „únosu“.
Po týchto vyšetrovacích úkonoch vtedajší predseda vlády SR Mečiar predstúpil pred verejnosť a oznámil, že celý tento prípad bol zosnovaný v zahraničí s cieľom destabilizovať vnútropolitickú situáciu Slovenska, zdiskreditovať ním vedenú vládu a pod riadením prezidenta SR politická opozícia, ale aj ja ako riaditeľ úradu a moji vyšetrovatelia vedome a aktívne posluhujeme tomuto cieľu. Bol som vyšetrovateľ a vedel som čo znamená úmyselné spojenie sa s cudzou mocou s cieľom destabilizovať štát a jej vládu – vlastizradu. Pamätám si, že som bol v kancelárii sám, sedel som, nehybný a mysľou mi prebehol možný scenár od predvedenia, cez obvinenie, zadržanie, vzatie do väzby ... prebehlo mi mysľou čo bude s manželkou a deťmi, čo bude so spolupracovníkmi ... Našťastie silácke reči neboli naplnené podľa mojich predstáv, aj keď trestné oznámenia vtedajšieho riaditeľa SIS I. Lexu o tom, ako sme sa tajne stretávali s príslušníkmi SIS, ako sme im za falošné priznanie sa k zavlečeniu sľubovali prezidentskú amnestiu, tie boli podané. Pravdaže, všetko to boli konfabulácie a účelové nezmysly, bol to len pokus o odklonenie pozornosti od skutočných vinníkov a zastaviť vyšetrovanie.
Dejiny sa však opakujú, keď i teraz sa síce sporadicky ozývajú hlasy, akoby dvojnásobná vražda novinára a jeho snúbenice bola pomaly pripravovaná a keď nie to, tak aspoň následne zneužitá na vnútropolitickú destabilizáciu štátu a masívny útok vedený voči Ficovej vláde s cieľom jej protiústavného odstránenia. Za obetného baránka ako „nepriateľa štátu“ sa verejnosti predhadzuje politická opozícia a teraz už i k nej prilepený „opozičný“ prezident SR A. Kiska.
Predseda vlády R. Fico po zverejnení dvojnásobnej vraždy a zistených závažných informáciách o prepojení vládnej strany Smer s členmi kalábrijskej mafie, podozreniach z rozsiahlych organizovaných foriem zločinu v súvislosti s eurofondami a odpočtami DPH, ako aj o závažnom bezpečnostnom ohrození štátu a nefunkčnosti bezpečnostných inštitúcií sa rozhodol zakopať v svojich vládnych pozíciách. Nereflektuje realitu a potrebu zásadnej politickej zmeny a nevšíma si požiadavky a náladu občanov. Ešte ďalej prehlbuje rozdelenie spoločnosti a určuje za nepriateľov štátu všetkých svojich politických oponentov a rozhorčených občanov. Vo víre rýchle plynúcich spoločenských udalostí si ani nestačil všimnúť, že spoločne s pohrebom zavraždeného novinára a jeho snúbenice pochovali aj jeho politickú mŕtvolu. Česť jeho pamiatke.
