Kaliňákovo „vnútro“.

R. Kaliňák : „Hodnotím tento rok hlavne veľmi pozitívne." A pokračoval : "Je to hlavne vstup Slovenska do Schengenu, ale aj veci ohľadne biometrických pasov, nových občianskych preukazov, nového sociálneho systému pre hasičov alebo nového kariérneho systému odmeňovania pre policajtov." O bezpečnostnej situácii na Slovensku, úrovni ochrany života, zdravia a majetku občanov pred zločinom ani slovo. Ako praktikovi v oblasti policajného výkonu mi minister vnútra nedal ani šancu, s tak „pádnymi" dôvodmi polemizovať. Nič predsa lepšie neochráni občana na živote a zdraví, ale aj jeho majetok, ako keď má pri sebe biometrický pas. Pár prípadov - „kazašskej" novinárky a Hedvigy Malinovej - zdôvodnil ako výskyt chyby v systéme, na ktoré kontrolné orgány okamžite zareagovali. Možno z vrodenej skromnosti minister nepoužil ako argument žiadny odhalený a úspešne vyšetrovaný prípad, ktorý by prezentoval rýchlosť, profesionalitu a nekompromisnosť práce polície. Netvrdím, že takéto prípady v danom období úplne absentovali, no tvrdím, že ich bolo veľmi málo a keď už boli, tak svojím charakterom nedosiahli celospoločenský význam v boji proti zločinu. Svoj podiel môže mať aj dlhodobá frustrácia ministra po nevydarenom pokuse holmesovskej prezentácie výsledkov vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej. Zjavným bagatelizovaním závažných pochybení polície, či už podceňovaním ich početnosti alebo skrývaním ich príčin za nesprávne zvolenú „taktiku", minister odmieta realistický pohľad na situáciu v polícii. Do budúcnosti takýto jeho postoj dáva tušiť ešte vyššiu mieru zahmlievania podstaty problémov pred verejnosťou ako aj potrebu hľadať a nájsť „vinníkov“ za tento stav. Tvrdenie R. Kaliňáka: „Schengen zmrazil mnoho iných aktivít" je veľmi zavádzajúce. I keď príprava a realizácia opatrení v súvislosti so schengenskou hranicou na východnom Slovensku bola zložitá a náročná úloha, nemohla pol druha roka brániť úlohám pri priebežnom prijímaní systémových opatrení v škrípajúcom policajnom systéme. Aj samotné tvrdenie ministra len odhalilo všeobecne známy fakt, že činnosť polície dlhodobo stagnovala a upadala. Veď čo bránilo ministrovi vnútra navrhnúť vláde dočasne zvýšiť počty policajtov pre hraničné útvary schengenskej hranice a neriešiť tento problém oslabením i tak nízkych počtov policajtov na územných útvaroch ? Čo bránilo ministrovi i policajnému prezidentovi prerozdeliť ostávajúce počty policajtov podľa stupňa významu i efektívnosti práce policajných útvarov s územnou i celoslovenskou pôsobnosťou? Čo bránilo radikálnym spôsobom znížiť neefektívne policajné zložky, najmä Úradu boja proti organizovanej kriminalite či Úradu na ochranu ústavných činiteľov? A čo bránilo na všetkých úrovniach výkonu policajnej služby prijať opatrenia k zvýšeniu jej kvality a efektívnosti, bez nároku na zvýšenie počtov policajtov a financie? Tvrdenie R. Kaliňáka, že Schengen zmrazil mnoho iných aktivít, možno pretlmočiť do známeho českého hesla alibizmu: „Dejte mi lidi a já to udélám". Minister zamieňa reorganizáciu polície s navýšením počtov príslušníkov poriadkovej a dopravnej polície, účelovo použil počty policajtov v Portugalsku Hĺbku „poznania“ problémov polície a systém ich riešenia prejavil minister pri vysvetľovaní podstaty pripravenej policajnej „reorganizácie“. Podľa Kaliňáka reorganizácia znamená jednoduché zvýšenie počtov príslušníkov poriadkovej a dopravnej polície a tým sa prakticky vyrieši bezpečnosť v uliciach i dopravná nehodovosť. Tento „systémový" prístup pri zlepšovaní bezpečnostnej situácie na Slovensku podporil aj tvrdením, že „pre porovnanie desaťmiliónové Portugalsko má k dispozícií stotisíc policajtov. Päťmiliónové Slovensko má k dispozícií 20-tisíc policajtov." Prečo k tomuto argumentu Kaliňák musel utekať až na pyrenejský polostrov a nepozrel sa za rieku Moravu? Odpoveď je jednoduchá: pretože by to nepodporilo jeho účelové tvrdenie. Oproti 22 tisíc slovenským policajtom majú v Čechách na 10 miliónov obyvateľov 48 tisíc policajtov. Súhlasím s navýšením celkového počtu policajtov asi o dvetisíc, reorganizácia je ale o tom, ako efektívne využiť stávajúci stav polície, napríklad posilniť strategické policajné činnosti, zrušiť (scivilniť) stovky „policajtov" v obslužných profesiách, ktoré nemajú s výkonom policajnej služby nič spoločné a zaviesť skutočný kariérny postup policajtov moderným zákonom, zodpovedajúcim dobe i postaveniu krajiny v EÚ a NATO. Treba už zrušiť ten súčasný, v podstate korupčný model, ktorý kopíruje starý boľševický systém odmeňovania, a ktorý v konečnom dôsledku popiera kvalitný kariérny postup tých najlepších. R. Kaliňák : J. Packu „hodnotím veľmi pozitívne, pretože dosiahol mnoho výsledkov" Deklarovaných „mnoho výsledkov" nakoniec minister Kaliňák u J. Packu ponížil na schopnosť organizovať prácu jednotlivých zložiek polície. Ten, kto nezainteresovane sleduje vnútorný vývoj v slovenskej polícii musí konštatovať, že polícia trpí - až na výnimky (žilinský región) - letargiou, frustráciou, alibizmom, karieristickým prospechárstvom, snaží sa „prežiť" pri čo najnižších vlastných vnútorných „stratách". Žiadny pozitívny náboj, chuť bojovať proti zložitosti zločinu, prekonať sám seba, profesionálne vyniknúť. Nedá sa zabudnúť na prešľapy polície pod Packovým vedením, či už to bol trojnásobný útek vrahov-policajtov podnikateľa Kubašiaka, nezákonná domová prehliadka v advokátskej kancelárii JUDr. E. Valka, spackané vyšetrovanie prípadu lúpeže pošk. H. Malinovej, bezprecedentné „informovanie" verejnosti o výsledkoch vyšetrovania tejto kauzy, ničnerobenie a zakrývanie extrémistických útokov v Nitre, nezákonné predvedenie účastníčky zákonného zhromaždenia v Bratislave, zvyšovanie počtov usmrtených pri dopravných nehodách … Každý jeden z týchto prešľapov by musel viesť k odchodu z funkcie policajného prezidenta, ak by rešpektoval vyšší princíp morálny. Druhým argumentom Kaliňáka o dosiahnutých „mnohých“ výsledkoch J. Packu je tvrdenie, že „Všeobecné čísla pri poklese kriminality sú jasným pozitívnym výsledkom práce polície.“ Štatistika kriminality je len pomocným ukazovateľom a ak sa použije ako hlavný argument, väčšinou sa jeho charakter mení na účelový a dezinformačný. V slovenskom kriminálnom prostredí existuje taký rozsah latentnej trestnej činnosti, že ministrom použitý argument o poklese kriminality, zdôrazňujem štatistickej, ako dôsledok výbornej práce policajného prezidenta, je účelovým nezmyslom. Skôr tento pokles signalizuje zníženú aktivitu a efektivitu činnosti policajných zložiek a útvarov, ktoré sú zodpovedné za odhaľovanie a vyšetrovanie kriminality. Môže to signalizovať aj zvýšený počet políciou neevidovanej (zatĺkanej), no hlásenej trestnej činnosti občanmi. Najlepším barometrom práce polície je spokojnosť občanov s úrovňou ich ochrany. Verejné prieskumy o poklese dôveryhodnosti polície u občanov sú skôr signálom o jej znižovaní. Možno je to strategický zámer podsúvať občanom Slovenska predstavu, že tu neexistujú žiadne zločinecké zoskupenia – mafie, žiadne organizované, nebezpečné formy ekonomickej kriminality s vysokou majetkovou škodou popretkávané korupciou na vysokej štátnej úrovni a všeobecne - že je kriminalita na ústupe a pod štátnou kontrolou. Podľa R. Kaliňáka dôvodom pripravovaného zákona o mimovládnych organizáciách je „skontrolovať finančné toky, ktoré sú a mohli by slúžiť na pranie špinavých peňazí." A minister ešte pritvrdil: „Slovensko sa nemôže stať logistickým skladiskom a košíkom pre terorizmus. Nie je možné, aby niekto zbieral peniaze už v schengenskom priestore a ďalej ich posielal na územia, kde teroristický útok hrozí. Nemôžeme robiť priestor nielen teroristom, ale ani tým, ktorí majú iné kriminálne záujmy, napríklad pranie špinavých peňazí." Od novembra 2001 sa termín „terorizmus" stal superargumentom pre akýkoľvek štátny zásah do práv občanov i právnických osôb. Ak štátne orgány nemajú skutočný dôvod na určité kroky, tak použijú hrozbu terorizmu a vec je neoddiskutovateľne podložená. Minister akosi zabudol, že nám svojím tvrdením poodhalil slabiny ním riadeného policajného systému. V podstate nepriamo verejnosti oznámil to, čo odborníci už dávno vedia, že zložka finančnej polície dlhodobo, už niekoľko rokov prakticky nevykazuje žiadne pozitívne výsledky pri odhaľovaní a dokumentovaní závžných prípadov finančnej kriminality a prania špinavých peňazí. Pritom má k tomu vybudované všetky personálne a materiálne podmienky. Jej činnosť je dokonca osobitne upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Preto potrebu nového zákona o mimovládnych organizáciách zdôvodňovať hrozbou terorizmu a tokmi špinavých peňazí je len účelovým zahmlievaním. Musel to v rozhovore priznať i samotný minister, keď na priamu otázku, či má konkrétnu vedomosť o takýchto prípadoch, odpovedal jednoduchým „nie" ale dodal, že je to odporúčanie Európskej únie a hlavne prevencia. Mýty a legendy o problémoch s vyšetrovaním vraždy Daniela Tupého. Minister vnútra R. Kaliňák zopakoval v rozhovore pre aktualne.sk už zverejnené informácie, že pri vyšetrovaní vraždy Daniela Tupého pripravovaná novela Trestného poriadku „… pomôže k ľahšiemu získavaniu dôkazov, ktoré bolo doteraz ťažko získať.". Denník SME 25.10.2007 uviedol, že „Polícia má v prípade jedinú stopu - DNA z jedného z boxerov, ktorým sa útočilo, nie však na Daniela Tupého. Informoval o tom ešte minister vnútra Vladimír Palko. Vzorku DNA nemôže polícia odobrať hocikomu. Podľa zákona ju môže odobrať iba tomu, kto sa nevie preukázať občianskym preukazom, je zaistený, hľadaný, obvinený z trestného činu alebo právoplatne odsúdený." Prvým z nepodložených a zverejňovaných mýtov o „zviazaných" rukách polície pri zisťovaní vrahov Daniela Tupého je tvrdenie, že im bráni súčasná legislatíva v súvislosti s odoberaním vzoriek od určitých osôb na identifikáciu DNA. Podľa súčasne platného zákona č. 417/2002 Z.z. o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb, ustanovenia § 3 - odoberanie vzoriek - túto možno na účel analýzy DNA odobrať osobe, ak tak ustanovuje osobitný zákon (Trestný poriadok) v súvislosti s identifikáciou osôb na účely trestného konania. Odkaz pod čiarou nadväzuje na ust. § 155 Trestného poriadku, podľa ktorého odsek 2 znie: „Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť ..." . Polícia – vyšetrovateľ, ako orgán činný v trestnom konaní má zákonné oprávnenie odobrať akejkoľvek osobe, v akomkoľvek procesnom postavení biologickú vzorku tela k identifikácii na DNA. Z toho vyplýva, (keďže akákoľvek osoba, majúca súvislosť s vyšetrovanou vraždou D. Tupého, má postavenie svedka), že žiadne legislatívne obmedzenie zabezpečovania týchto biologických vzoriek od vytypovaných osôb pre identifikáciu vrahov Daniela Tupého v súčasnej dobe neexistuje. Druhým nepodloženým mýtom je tvrdenie, že proti vrahom Daniela Tupého má polícia len boxer s DNA. Už Vladimír Palko ako minister vnútra v Národnej rade SR informoval, že vyšetrovateľ v tom istom uznesení o začatí trestného stíhania vo veci vraždy Daniela Tupého „začal trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mali spáchať doposiaľ neznámi páchatelia 4. novembra 2005 v tom istom čase, na tom istom mieste, kde sa pokúsili úmyselne spôsobiť ťažkú újmu na zdraví ďalším dvom osobám." Reálne teda predpokladám, že polícia ihneď po zistení vraždy Daniela Tupého zistila aj dvoch svedkov-poškodených, voči ktorým vrahovia fyzicky útočili a rovnako sa týchto pokúsili usmrtiť. Ostáva pre nás - verejnosť - záhadou, prečo títo svedkovia neidentifikovali vrahov (spracovanie identikitu, priama rekognícia), prečo nebola verejnosť potom informovaná o predpokladanom výzore páchateľov a požiadaná o spoluprácu pri ich zadržaní? Predpokladám, že odpoveď možno nájsť v zverejnenom článku, v ktorom Tupého otec tiež kritizuje nedokonalý inštitút chráneného svedka: „Aj páchatelia vedia, že keby išiel svedok vypovedať, čo sa s ním stane. Jeho identita by bola o 24 hodín známa niekde na internete," hovorí. Legislatíva podľa neho chráni kriminálne živly." Takže s najväčšou pravdepodobnosťou existujú dvaja priami svedkovia k identifikácii možných vrahov Daniela Tupého, avšak títo odmietli svedčiť v postavení utajených a chránených svedkov, keďže sa obávajú o svoj život pre prípadný únik informácií z polície a prezradením svojej identity. Pokiaľ je takáto dôkazná situácia, tak musím poopraviť otca Daniela Tupého v tom, že nie legislatíva chráni vrahov jeho syna, ale neschopnosť polície zabezpečiť svedkom dokonalú ochranu ich mena a osoby. Pokiaľ sa polícia uchyľuje k takýmto klamlivým zdôvodneniam neschopnosti zistiť páchateľov a dokázať im zavraždenie Daniela Tupého, dosť zreteľne tým dáva na vedomosť nízku mieru svojej profesionality a ovládania zákonných inštrumentov pre proces dokazovania. Odborná nespôsobilosť je prvým krokom k nedôveryhodnosti v prostredí, v ktorom sa musí polícia pohybovať a získavať relevantné informácie a dôkazy. Zvážením všetkých faktov prípadu i zverejnených terajších spôsobov ďalšieho postupu som dospel k záveru, že pokiaľ ministrovi vnútra R. Kaliňákovi skutočne záleží na odhalení vrahov Daniela Tupého, musí urobiť zásadný rez. Za predpokladu, že v rámci počiatočných úkonov na mieste činu a pátrania po horúcej stope boli vykonané všetky potrebné úkony a opatrenia, stopa - informácia k páchateľovi, či už priama alebo nepriama sa v spisovom materiáli určite nachádza. Táto však z rôznych dôvodov už v začiatkoch vyšetrovania bola buď z nedbalosti, nevedome alebo dokonca úmyselne vyhodnotená ako nezaujímavá a vyradená. Napraviť chyby v odbornosti a dôveryhodnosti členov tímu je možné len za splnenia podmienky, že bude zriadený nový vyšetrovací tím z príslušníkov, ktorí nemajú s bratislavským kriminálnym podsvetím žiadny osobný ani služobný vzťah. Bolo by žiadúce využiť najlepších odborníkov, ktorí pre túto oblasť existujú a doposiaľ neboli prekonaní, vyšetrovateľov i pracovníkov operatívnej zložky, ktorí sa od roku 1998 podieľali na vyšetrovaní prípadov obv. Černáka a spol., vrážd tzv. kyselinárov a zavraždených bielych koní v kauze Devín banky. Som presvedčený o pozitívnom výsledku. Keď porovnáme úkazy a prípady, ktoré som tu spomenul, s obsahom rozhovoru ministra vnútra Kaliňáka pre akutalne.sk, nemôžeme mať ani na sekundu pocit, že vnútro a polícia sú v kondícii, na ktorú môžeme byť hrdí. Lenže čo zostáva ministrovi, než sa tváriť, že všetko je v poriadku? Keby pripustil opak, priznal by, že súčasný biedny stav v rezorte je iba zrkadlom jeho manažérskych kvalít, úrovne odborných schopností a myšlienkových vízií.