teda aspoň v demokratickom a právnom štáte.
Prítomnosť predsedu Národnej rady SR na zasadnutiach Bezpečnostnej rady SR (ďalej len „BR SR“) je porušením ústavy i súvisiacich zákonov. Predseda NR SR nie je členom BR SR, nemá právo sa zasadnutiach tohto orgánu zúčastniť, ani jej dávať úlohy a ani od nej žiadať informácie. Taktiež jeho prizvanie na rokovanie BR SR, odsúhlasenie jeho účasti na rokovaní a teda oboznamovanie sa s obsahom rokovania je prekročením právomocí i predsedu BR SR t.j. predsedu vlády SR.
Ústava SR v čl. 89 ods. 2/, písm. h) umožňuje predsedovi NR SR okrem taxatívne určených úloh vykonávať „ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.“ V takomto zmysle i rokovací poriadok NR SR umožňuje predsedovi NR SR v § 43 ods. 2, písm. m) plniť „ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.“ Žiadny zákon v slovenskom právnom poriadku neumožňuje predsedovi NR SR zúčastniť sa zasadnutia BR SR.
Zasadnutia BR SR („malej vlády SR") sú realizáciou právomoci najvyššieho výkonného orgánu moci – vlády SR a preto je absolútne vylúčené, aby sa na jej rokovaniach zúčastňoval predstaviteľ zákonodarnej moci – predseda NR SR, ktorá má za úlohu práve výkonnú moc kontrolovať a preto musí byť od nej striktne oddelená. Z tohto dôvodu je vylúčený aj prípadný argument, že predseda NR SR bol prizvaný na rokovanie BR SR v zmysle jej štatútu (schváleného vládou SR) čl. 6 ods. 2), keď v rámci „externej spolupráci“ môže bezpečnostná rada SR „na svoje zasadnutia podľa potreby prizvať ďalších odborníkov.“ Takýmito odborníkmi sú napr. prezident PZ, riaditeľ SIS, riaditeľ Štátnych hmotných rezerv“, ale určite takým nie je ústavný činiteľ – predseda NR SR.
Zákon presne určil počet členov BR SR – deväť, presne určil jej predsedu – predsedu vlády SR a presne určil funkciou ministrov členov BR SR, pričom len prezident SR (ako súčasť výkonnej moci) má právo iniciovať jej zvolanie, zúčastniť sa na zasadnutiach a žiadať od nej informácie. Prítomnosť člena BR SR je nezastupiteľná a rokovania sú neverejné.
Je ťažkou hanbou, že dvaja najvyšší ústavní činitelia v takýchto závažných štátno-bezpečnostných otázkach porušili ústavu i zákony, najmä, keď jeden z nich je dokonca kandidátom na prezidenta SR, ktorý si z toho urobil propagandistickú tlačovku ako veľký bojovník proti islamským teroristom.
