Spišiakove právne bezvedomie.

Na otázku redaktora : „Pred časom kolovali v médiách tzv. mafiánske zoznamy. Koľko ľudí dnes spadá do kategórie organizovaný zločin? J. Spišiak odpovedal: „Tie zoznamy bolo jedno z tzv. rozkladných opatrení, ktoré som vymyslel. To znamená zákonným spôsobom nazhromaždiť údaje. Vedel som, že policajti to vyzradia novinárom, ktorým som dal do rúk argument, aby mohli písať aspoň o tom, kto je na tom zozname. Novinári si totiž o nikom netrúfli nič zlé napísať. Ak, tak až vtedy, keď už bol po smrti. Vtedy zrazu všetci zistili, že sa jedná o mafiána, hoci vo svete sa o nich bežne píše ako o mafiánoch aj počas ich života." Policajný zbor má v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore právo v súlade s ust. § 69, 69a, 69b, 69c, 69d a 69e spracovávať, informovať, poskytovať a zverejňovať osobné údaje. Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor, nie sú verejne prístupné (§ 69 ods. 6 zákona o PZ). Akékoľvek nakladanie s informáciami a osobnými údajmi v Policajnom zbore podlieha prísnej evidencii a prípadné spracovanie súborov na základe určených kritérií musí byť zaevidované podľa spisového poriadku s uvedením registračného čísla, dátumu spracovania, zodpovedného spracovateľa a prípadne i stupňa utajenia písomnosti. Pohyb tohto dokumentu či jeho odstúpenie inému subjektu v zmysle zákona musí byť administratívne, čiže v spisovej agende, vykázaný. Zverejňovanie informácií a osobných údajov je obmedzené „na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách“. Pod pojmom „osobné údaje“ treba rozumieť v zmysle § 76a tohto zákona, jeho odseku 8 „meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu“. Osobné údaje občanov požívajú zákonnú ochranu podľa zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Neoprávnené poskytnutie, sprístupnenie alebo zverejnenie osobných údajov je súčasne i trestné, pričom podľa § 178 ods. 2, „kto údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie neoprávnene oznámi alebo sprístupní, a tým poruší právnym predpisom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti.“ (zákon č. 140/1961 Zb. účinný v dobe spáchania skutku). Podľa odseku 3 tohto trestného činu odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestnom sa potrestá páchateľ ak týmto čínom spôsobí vážnu újmu na právach alebo oprávnených záujmoch osoby, ktorej sa údaj týka, ak spácha čin tlačou, filmom, rozhlasom televíziou alebo iným odbobne účinným spôsobom alebo ak spácha čin porušením povinnosti vyplývajúcej z jeho funkcie. Ak J. Spišiak vo funcii I. viceprezidenta PZ (r. 2002 až 2006), ktorý bol poverený riadením Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ v roku 2005 vydal svojím podriadeným pokyn vyhotoviť zo hromaždených informácií a osobných údajov, získaných v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, tzv. mafiánsky zoznam, v ktorom použili osobné údaje, t.j. meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, adresu bydliska, ako aj iné individálne údaje (držiteľ zbrojného preukazu, identifikácia držanej zbrane a osobného vozidla), pričom tieto dokumenty nezaevidovali v súlade so spisovým poriadkom MV SR v úmysle ho utajeným spôsobom distribuovať médiám, aby tieto začali k osobám uvedeným v zozname písať ako o „mafiánoch“, pričom k tomuto tvrdeniu neexistovali žiadne relevantné a zákonom preukázané informácie a zverejnenie nesmerovalo k splneniu zákonného účelu, dopustil sa zároveň aj trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1, písm. a) vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a ods. 2 písm. c) spôsobil týmto činom iný obzvlášť závažný následok (zvýši nedôveru občanov v zákonný a nestranný výkon funkcie verejného činiteľa) s hroziacim trestnom odňatia slobody od troch do desať rokov (Trestný zákon č. 140/1961 Zb. účinný v dobe spáchania skutku). V tejto súvislosti je možné uvažovať aj nad spáchaním ďalšieho trestného činu v jednočinnom súbehu, a to ohovárania podľa § 206 Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku, ods. 1,2, keďže zverejnením týchto tzv. mafiánskych zoznamov a osobných údajov k individuálne identifikovateľným osobám bol zverejnený nepravdivý údaj, spôsobilý značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, pričom tento čin bol spáchaný prostredníctvom oznamovacích prostriedkov, čím páchateľovi hrozil trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov alebo peňažný trest alebo zákaz činnosti. Prijatím a nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona dňom 1.1.2006 a najmä zmenou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 došlo k vypusteniu kvalifikačného pojmu „iný obzvlášť závažný následok“, čím je možné v prospech páchateľa jeho konanie z mája 2005 právne kvalifikovať len ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa v prvom odseku s hroziacim trestom odňatia slobody do troch rokov. Trestnosť činu (tzv. premlčanie trestného stíhania) zanikla podľa Trestného zákona, účinného v dobe spáchania skutku, ale aj podľa rekodifikovaného Trestného zákona, po piatich rokoch, čiže v máji 2010. Odhliadnuc od trestnoprávnej roviny J.Spišiak poskytol osobám na "zoznamoch" svojím priznaním v rozhovore pre Sme - že zoznamy dal vyhotoviť účelovo, aby poškodil menovaných v očiach verejnosti - aj príležitosť na právnu satisfakciu v občiansko právnom konaní na ochranu osobnosti podľa Občianskeho poriadku. Verdikty súdov, v ktorých sa ukladá odporcovi Ministerstvu vnútra SR ospravedlniť sa za neoprávnené a právne nepodložené obvinenia, môžu by pozoruhodným komentárom k odborným kvalitám policajného prezidenta. Napriek predpokladom o premlčaní trestného stíhania je nevyhnutné vykonať vyšetrovanie tohto skutku, zistiť jej páchateľov, zistiť aj prípadné dôvody prerušenia doby premlčania, ak by páchateľ počas tejto doby spáchal iný úmyselný trestný čin. Nevyhnutným dôvodom zaoberať sa týmto prípadom orgánmi prokuratúry je fakt, že doteraz sú vo verejnosti rozšírené tieto tzv. mafiánske zoznamy, ktoré trvale poškodzujú práva a oprávnené záujmy nimi dotknutých osôb, pričom štát je povinný tento protizákonný stav napraviť. Závažnosť spáchania týchto trestných činov okrem faktu, že bol riadený a organizovaný vedúcim funkcionárom Policajného zboru, zároveň dokazuje aj rozsah porušenia objektu chráneného zákonom – osobných údajov občanov. V zverejnených tzv. mafiánskych zoznamoch v časti nazvanej „Jakšíkovci“ je uvedených 16 osôb, ktoré sú identifikované menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska, v časti nazvanej „Borbélyovci“ je takýchto osôb 52. V časti zoznamov pod názvom „záujmové osoby“ je uvedených celkom 44 osôb určených menom, priezviskom, rodným číslom a adresou bydliska. Ak je prvoradým cieľom tzv. reorganizácie polície zvýšiť jej dôveryhodnosť u občanov, musí striktne platiť základná zásada, že konanie policajta v akejkoľvek funkcii a situácii bude v súlade so zákonom. Vedomá manipulácia s osobnými údajmi občanov a ich šírenie na verejnosti s nie dobrým úmyslom či plagiátorské získanie akademických titulov vedúcimi funkcionármi polície ich dôveryhodnosť zmrazujú už na začiatku.