Zbavovať mlčanlivosti obvineného je právny nezmysel.

Písmo: A- | A+

Obvinený Vladimír Pčolinský, riaditeľ SIS má právo k vznesenému obvineniu vypovedať bez akéhokoľvek procesu zbavovania mlčanlivosti (pravdaže takéto právo má aj obvinený námestník SIS Boris Beňa a iné osoby).

Zbavovať mlčanlivosti obvineného v prípravnom trestnom konaní je právny nezmysel. Z tohto dôvodu takúto žiadosť príslušné orgány činné v trestnom konaní – vyšetrovateľ či prokurátor - príslušnému orgánu – prezidentke SR voči osobe obvineného Vladimíra Pčolinského, riaditeľa SIS nikdy nespracujú a nepredložia, pretože zbavenie mlčanlivosti je irelevantné a vylúčené.

Od okamihu vznesenia obvinenia má každý obvinený v trestnom konaní právo „vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, ... Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky“ (§ 34 Trestného poriadku). Pokiaľ je takýto obvinený nositeľom utajovaných skutočností akéhokoľvek stupňa z akejkoľvek oblasti a pokiaľ tieto musí použiť na svoju obranu v svojej výpovedi, tak má slobodnú možnosť tieto vo výpovedi uviesť a argumentovať s nimi. Pravdaže mal by na túto skutočnosť pred svojou výpoveďou upozorniť vypočúvajúceho, ktorý podľa toho zabezpečí, aby sa o týchto utajovaných skutočnostiach mohli pri výsluchu ale aj následne zo spisového materiálu oboznámiť len osoby, ktoré boli náležite poučené a podpísali písomné vyhlásenie o mlčanlivosti (§ 161 Tr. por.).

Bolo by v rozpore s listinou základných ľudských práv a slobôd i európskym dohovorom a v konečnom dôsledku i v rozpore so základnými zásadami slovenského trestného práva, aby bol obvinený v tomto svojom práve akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný, nútený mlčať a čakať na rozhodnutie iného orgánu, či ho vôbec takejto povinnosti zbaví. Absurdnosť takéhoto postupu dokazuje situácia, ak by príslušný orgán obvineného nezbavil povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach a obvinený by nemal „právo“ sa brániť všetkými dostupnými prostriedkami.

Z tohto dôvodu nie je pravdou tvrdenie ministra Milana Krajniaka, ktorý tvrdí, že „Myslím si, že je to mocenský zápas a ja pevne verím, že Pčolinský bude zbavený mlčanlivosti, aby mohol vypovedať k tým veciam, ktoré sú mu kladené za vinu,“. Pravdaže aj požiadanie predsedu hnutia Sme rodina a Národnej rady SR Borisa Kolára prezidentku SR p. Čaputovú, aby žiadosť o zbavenie mlčanlivosti V. Pčolinského schválila čím skôr je právne chybný a zavádzajúci názor.

V rámci trestného konania je zbavenie mlčanlivosti potrebné len k osobe v postavení „svedka“, ak má táto vypovedať o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť (§ 129 Tr. por.).

Ešte je treba upozorniť na zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočnostiach, ustanovenie § 6 „Zákaz utajovania niektorých informácií“ , keďže nemôže byť utajovanou skutočnosťou informácia podľa písm. a/ „o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci“ a podľa písm. b/ „trestnej činnosti verejných činiteľov“, čo v danej trestnej veci podľa publikovaných informácií bolo splnené, keďže trestnú činnosť spáchal ako verejný činiteľ (riaditeľ SIS) a to nezákonným postupom či rozhodnutím.

Skryť Zatvoriť reklamu