Ad. : Spišiak u Hríba : Vrážd v podsvetí môže byť viac (23.7.)

Mafia – ako (i)legálny ekonomický systém sa podstatne zmenila Mafia (čierna i biela) už dávno má úplne inú podobu nielen v porovnaní spred dvadsiatich rokov, ale aj piatich. Jej štruktúra, hierarchia i vnútorná a vonkajšia ochrana oproti nekoncepčnej práci polície vykazuje znaky vysokej odolnosti a stability. Vonkajšie prejavy koncových "hráčov" v podobe vrážd medzi skupinami nemusia byť a väčšinou ani nie sú prejavom destabilizácie či pozitívnych vplyvov – rozkladnej činnosti polície. Mnohokrát "úspešné" postupy polície voči „mafiánskym skupinám či jej členom“ sú len taktickou hrou mafiánskych skupín o trhy a vplyv. Častokrát je to skôr premyslená šachová partia, v ktorej polícia má úlohu hrajúceho pešiaka. Mafia v súčasnosti má aktuálne informácie priamo z kuchyne policajného zboru i spravodajských zložiek. Do súčasnosti sa zmenila na obchodno-podnikateľské subjekty a podieľa sa svojimi kapitálovými zdrojmi na mnohých verejne realizovaných projektoch. Preto je potrebné zo strany polície k nej aj tak pristupovať a vyhýbať sa autoritatívnym a arogantným prejavom správania sa. Akokoľvek čudne to vyznieva, ale pozitívne výsledky v boji proti mafii dosiahne polícia až vtedy, keď bude rešpektovať mafiu a súčasne vyžadovať rešpekt od nej. Pohorí ten, kto je na komunikáciu s členom mafie nepripravený, bez presných a aktuálnych informácií, alebo sa k nemu bude správať ako k obyčajnému zlodejíčkovi. Až potom, keď policajt bude svojím správaním a úrovňou práce vyvolávať rešpekt, až potom bude mať šancu mať nad mafiou „navrch“. Násilná vetva mafie - tá, ktorú prezentuje terajšie vedenie polície ako hlavný cieľ policajného snaženia, nie je najväčším ohrozením občanov a štátneho mechanizmu. Vždy vyhráva ten, kto je vzdelanejší, predvídavejší, pripravenejší, odhodlanejší a flexibilnejší. A takými sú "ctihodní občania". Zatiaľ oni, a nie polícia určujú pravidlá hry, miesto, zbrane i operačné ciele - obete. A zdá sa, že tomu nebude inak ani v najbližšom období. Činnosť mafie sa skvalitnila a jednotlivé skupiny sa špecializovali, čo u nich vyvolalo potrebu - možno pre políciu prekvapujúcu - väčšej vzájomnej kooperácie. Nástupom nového vedenia Úradu boja proti korupcii polícia stratila päť rokov a nechala zabetónovať vo svojich pozíciách tzv. konkurznú a justičnú mafiu. Mnohé rozhodnutia súdov, najmä vyšších stupňov, vyvolávajúce úsmev cez slzy, len dokazujú, že korupčná rakovina zasiahla spravodlivosť priamo v jej mozgu. Boj s mafiou si vyžaduje systémovú zmenu fungovania polície V prvom rade si musí politická elita ale aj vedenie polície uvedomiť, že ani okamžitá protimafiánska ofenzíva nezaručuje okamžitý úspech a súčasne, že úspechom nie je jeden, ba ani dva či tri odhalené a vyšetrované prípady s členmi mafiánskych skupín. Zdá sa, že vedenie rezortu vnútra i polície chce tento vážny spoločenský problém riešiť „horúcou ihlou“, bez všeobecnej mobilizácie policajného aparátu a podpory občianskej verejnosti. Využívanie detektora lži a zneužívania „korunného svedka“ Na Úrade boja proti organizovanej kriminalite sa konečne musí všeobecne zaviesť špeciálny personálny výber s permanentnou detekčnou kontrolou (polygrafické skúmanie) pre oblasti úniku informácií, korupcie, alkoholu a drog, sexuálnej neviazanosti. Takéto testy na tomto úrade boli aplikované za ostatných 8 rokov len v minimálnej miere. Je potrebné sa pripraviť po všetkých stránkach nato, že príde k podstatnej obmene pôvodného personálneho zostavu úradu, keďže možno reálne predpokladať, že testom neprejde 60 až 70% jeho príslušníkov. Inej cesty však nie je. Na špeciálnych úradoch boja proti organizovanej kriminalite i proti korupcii sú nedostatočne odborne a prakticky pripravení vyšetrovatelia. Ich nízka úroveň je len dôsledkom celkového úpadku tejto veľmi významnej policajnej súčasti, keďže nie je po všetkých stránkach docenená, je zdecimovaná odchodom najkvalitnejších ľudí, zdá sa byť bez výrazných autorít a i jej procesná samostatnosť má závažné trhliny. Nízka kvalita operatívnej a vyšetrovateľskej zložky naznačuje do budúcnosti jedno závažné riziko a to, že pre rýchle uspokojenie očakávania verejnosti budú vo zvýšenej miere využívané inštitúty korunného svedka (z radov mafiánov) a bez iných dôkazov v špecifických trestných činov budú vznášané obvinenia najmä pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ako nám už dokazujú podobné prípady z predchádzajúcich rokov takto „dôkazne“ podložené procesy plnili len úlohu zadržať na istý čas vo väzbe osoby podozrivé zo spáchania závažných zločinov, pričom sa tzv. mafiáni po nekonečných procedurálnych pojednávaniach vrátili na slobodu a len minimum z nich bolo právoplatne odsúdených. Takéto krátkodobé počiatočné výhry, avšak v konečnom zúčtovaní „prehry“ polície anulujú základný cieľ jej snaženia a to, zbaviť mafiu pečate o jej beztrestnosti a neporaziteľnosti. Možný nesúlad „rozkladných opatrení“ so zákonom Policajný zbor v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona o PZ plní úlohy na úseku prevencie. Polícia môže svoju operatívno-pátraciu činnosť, ktorá predstavuje systém utajených a spravodajských opatrení vykonávať aj na predchádzanie, zamedzovanie, odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti (ust. § 38a zákona o PZ). Realizovanie „rozkladných opatrení“, ktorých cieľom je – bez podozrenia z trestnej činnosti - zabrániť tzv. členom mafie uskutočniť určitý zámer, môže obchádzať alebo prekračovať rámec zákonom určeného rozsahu operatívno-pátracej činnosti. Ak určité osoby – občania, ktorých polícia považuje za členov mafie vykonávajú určitú činnosť napr. podnikateľskú, pričom táto sama o sebe je v súlade so zákonom a polícia nemá informácie, že by ich realizáciou bola príprava, pokus alebo už dokonanie trestného činu, potom polícia nemôže utajeným či spravodajským spôsobom vstupovať do takýchto podnikateľských aktivít a ovplyvňovať ich. Vykonávanie takýchto nekontrolovateľných „rozkladných opatrení“ políciou môže vážnym spôsobom porušovať základné práva a slobody občanov. Polícia zo zákona musí spolupracovať so SIS V slovenskom právnom poriadku je zakotvená zásada o povinnosti všetkých štátnych orgánov a inštitúcií vzájomne kooperovať pri plnení základných úloh štátu (pre políciu konkrétne § 3 ods. 2 zákona o PZ). Z tohto dôvodu je povinnosťou každého policajného funkcionára vytvárať maximálne podmienky pre efektívne využitie síl a prostriedkov ako aj získaných informácií zložkami spravodajskej služby. Pokiaľ teda zákon určuje pre spravodajskú službu úlohu získavať informácie o organizovanom zločine ako aj o aktivitách ohrozujúcich národohospodárske záujmy Slovenska (závažné hospodárske zločiny a korupcia) musí byť zo strany polície eminentný záujem o ich využitie v operatívnom štádiu i v procese vyšetrovania. Zhodnotením celkovej situácie a načrtnutím nedostatkov, problémov a chýb, ktorých sa polícia dopúšťa som naznačil i možné riešenia. Len treba vedieť správne čítať.