Advokátske tabu.

Po dlhej nečinnosti rýchly policajný šprint Konateľ obchodnej spoločnosti RAVI Slovakia, s.r.o, Bratislava dňa 4. júla 2006 podal na polícii oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu vydierania. Skutok mal spočívať v tom, že Ladislav R. a jeho právny zástupca JUDr. Ernest V. pod hrozbou inej ťažkej újmy prinútili zástupcov danej spoločnosti spísaním notárskej zápisnice priznať neexistujúci dlh vo výške 15 miliónov korún. Polícia vyše štyroch mesiacov ponechala trestné oznámenie „v spodnej zásuvke“ a nesplnila si svoju zákonnú povinnosť - bez meškania začať trestné stíhanie vydaním uznesenia (§ 199 Tr.por.). Jej úplná nečinnosť signalizuje nielen nefunkčnosť trestnoprávneho systému na Slovensku, ale aj fakt, že „preťažená“ polícia nezaradila podanie podľa obsahu medzi závažné prípady s potrebou jeho akútneho riešenia. Toto si dovolím predpokladať, pretože dúfam, že keď už polícia nevykonáva vyšetrovanie, tak aspoň vykonáva vstupnú kontrolu prijatých písomností a podľa ich obsahu s nimi nakladá. Medzi prijatím oznámenia a začatím trestného stíhania nevykonali „podozrivé“ osoby žiadne „ďalšie vydieračské“ kroky, ktoré by „poškodený“ konateľ spoločnosti RAVI Slovakia, s.r.o. určite polícii oznámil. Naopak, poškodení spoločníci „o pár dní na to (…) otec so synom notárku znovu navštívili. Údajne ju požiadali, aby im dala nahliadnuť do notárskej zápisnice. Keď ju vytiahla, notárku vraj násilím odtisli a s notárskou zmluvou utiekli. Notárka na nich vzápätí podala trestné oznámenie. Zistili sme, že polícia to vtedy vyšetrovala ako lúpežné prepadnutie.“ (Citované z médií, pozn.aut.) Zhrnuté a podčiarknuté, osoby späté so spoločnosťou RAVI Slovakia, s.r.o. boli podozrivé z dvoch trestných vecí podvodu za 15 miliónov a lúpeže. Ďalšia svedkyňa Andrea K. je podozrivá zo sprenevery najmenej 3,2 milióna Sk. Ich dôveryhodnosť ako svedkov - poškodených voči Ladislavovi R. a JUDr. Ernestovi V. tým značne utrpela, prinajmenšom orgány činné v trestnom konaní nabáda k najvyššej opatrnosti. Napriek tomu dňa 10.11.2006 vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite na základe informácie od poškodenej a vyžiadaného trestného oznámenia začal trestné stíhanie pre trestný čin vydierania pre skutok, ktorý som už uviedol. V tejto fraške sa už nemožno ani čudovať „malej chybičke“, ktorá sa prihodila 1. viceprezidentovi Kopčíkovi tvrdením, že „Ladislava R. s Ernestom V. sa polícia rozhodla zatknúť až potom, ako oboch vo výpovedi spomenula bývalá účtovníčka. Vo výpovedi Andrey K., ktorú má www.aktuálne. sk k dispozícii, však nie je o Ernestovi V. ani zmienka.“ Tak ako to teda je, pán Kopčík, či azda existujú dve rozdielne zápisnice? Pokiaľ naznačované pochybenia a nedostatky v postupe polície nesmerujú výlučne k výkonu advokátskej profesie, tak sa rovnako vzťahujú i na osobu Ladislava R. Nevykonané základné dôkazy po začatí trestného stíhania, ale zadováženie super utajovanej prílohy Keď už som nahryzol zadovažovanie dôkazov v skutku vydierania kvôli vráteniu „zisku“ z nákupu pozemkov, musím sa zmieniť aj o ich kvalite. Svedkyňa - poškodená Andrea K. bola vypočutá vo svojej trestnej veci dňa 31.10.2006 a vo výsluchu bolo pokračované 8.11.2006. V tejto druhej výpovedi sa zmienila aj o prípade podnikateľov V. Týchto dvoch svedkov -poškodených v tento deň vyšetrovateľ vypočul, i keď so skutkom Andrey K. ich výpoveď vôbec nesúvisela. Ak vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci pre druhý skutok až dňa 10.11.2006, výsluchy svedkov - poškodených z 8.11.2006 boli pre toto nové konanie úplne nepoužiteľné. Keďže ich vyšetrovateľ kompletne nevykonal opätovne v čase do zadržania Ladislava R. a JUDr. Ernesta V., počas celej doby ich zadržania a rozhodovania o väzbe neboli v tejto veci zákonne zadovážené základné dôkazy – výsluchy svedkov - poškodených. K rozhodovaniu o vznesení obvinenia i o väzbe vyšetrovateľ nevykonal výsluchy dôležitých svedkov, a to notárky a právničky, ktoré mali byť prítomné pri koncipovaní a podpisovaní notárskej zápisnice. Naopak, vyšetrovateľ do spisu zadovážil „utajovanú prílohu“ s neznámym obsahom, s ktorou sa nemali možnosť oboznámiť obvinení ani ich obhajcovia a dokonca ani senát krajského súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti o nevzatí obvinených do väzby. Tento fakt verejne konštatoval i samotný generálny prokurátor D. Trnka. S takýmto prípadom porušenia práv na obhajobu účastníkov konania i samotného súdu som sa vo svojej dlhoročnej vyšetrovateľskej praxi ešte nestretol - a pravdaže, takýto postup polície i prokuratúry je v rozpore s Trestným poriadkom. Vyšetrovateľ s prokurátorkou zavádzajú novú teóriu dokazovania, keď k preukazovaniu predmetného skutku použili nesúvisiaci dôkaz - pri prehliadke zaistený osobný list klienta Tobiáša Loyku so svojím advokátom JUDr. Ernestom V. Z jednej jeho napísanej vety vyvodzujú ďalekosiahle vydieračské aktivity advokáta a zároveň tento „dôkaz“ vôbec ani v najmenšom nemá súvislosť s vyšetrovanou vecou. To svedčí o veľmi nízkej dôkaznej úrovni, ktorú orgány činné v trestnom konaní doposiaľ vo veci zadovážili. Predvedenie a zadržanie podozrivého JUDr. Ernesta V. – zákon pritiahnutý za vlasy a pritom silno zatvorené obidve oči Podľa sprostredkovaných informácií z médií či od redaktorov dňa 15.11.2006 o 11,30 h dozorová prokurátorka JUDr. Kopčová vraj na druhýkrát vydala vyšetrovateľovi súhlas s príkazom na vykonanie prehliadky advokátskej kancelárie Valko&Partners. K zadržaniu Ladislava R. došlo o 13,00 h a JUDr. Ernesta V. o 13,24 h. Prakticky ihneď (do hodiny) sa začali vykonávať aj dve prehliadky iných priestorov. Obidvoch polícia zadržala ako podozrivé osoby (§ 85/1 Tr. por.) a k vzneseniu obvinenia z trestného činu vydierania pristúpila až na druhý deň, t.j. 16.11.2006, v neskorých popoludňajších hodinách. Svojej analýze podrobím preto postup polície a súlad jej krokov so zákonom pri predvádzaní a zadržiavaní osôb, a výkon prehliadky v advokátskej kancelárii. Zákonné podmienky predvedenia „podozrivých“: neboli splnené Keďže dňa 10.11.2006 bolo vydané uznesenie o začatí vo veci pre daný skutok, vyšetrovateľ v rámci prípravného konania trestného mohol použiť akékoľvek obmedzovacie úkony k osobám len podľa ustanovení Trestného poriadku, keďže tento zákon je „lex specialis“ vo vzťahu napríklad k zákonu o Policajnom zbore, t.j. pri aplikácii má výlučné postavenie pred inými zákonmi. K predvedeniu podozrivej osoby preto vyšetrovateľ mohol použiť len odkazujúce ustanovenie (§ 85/5 Tr. por.) na predvedenie obvineného (§ 120/2 Tr. por.), citujem: „Obvinený (v danom prípade podozrivý, pozn.aut.) môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol.“ Z tohto ustanovenia vyplývajú dve samostatné podmienky, oddelené gramaticky spojkou „ak“, z ktorých postačí splnenie čo i len jednej. Prvou je zabezpečenie prítomnosti osoby k úkonu - a zákon len príkladom uvádza dôvody, že sa osoba skrýva, alebo nemá trvalé bydlisko. Druhou je negatívny výsledok doručenia predvolania na adrese, ktorú určil. Ani jedna z týchto zákonných podmienok v prípade JUDr. Ernesta V., splnená nebola, keďže sa neskrýval, mal trvalé bydlisko a verejne bola dostupná i adresa jeho advokátskej kancelárie, pričom nebol vykonaný pokus o doručenie predvolania. Toto isté platí aj v prípade druhého predvedeného Ladislava R. Pri takýchto hrubých chybách by som sa ani nečudoval, že o požiadaní vyšetrovateľa iný policajný útvar o vykonanie predvedenia Ladislava R. a JUDr. Ernesta V. nebude vo vyšetrovacom spise ani zmienka. Zákonné predpoklady „zadržania podozrivých“ - a to existencia dôvodov väzby a naliehavosti prípadu: neboli splnené. Po predvedení na policajný útvar boli Ladislav R. a JUDr. Ernest V. vyšetrovateľom zadržaní ako podozrivé osoby v zmysle § 85 ods. 1 Tr. por., citujem: „Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.“ Zadržanie podozrivého je teda možné len pri súčasnom splnení týchto štyroch predpokladov: a) osoba, ktorá má byť zadržaná, je podozrivá zo spáchania trestného činu, b) existuje niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por., c) jedná sa o naliehavý prípad, d) bol vydaný predchádzajúci súhlas prokurátora, alebo vec nepripúšťala odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť. Predpokladám, že predchádzajúci súhlas prokurátorky so zadržaním bol daný a rovnako bez podrobného naštudovania vyšetrovacieho spisu v čase zadržania nemožno fundovane polemizovať o úrovni podozrenia zo spáchania trestného činu. K bodu b), že u podozrivého JUDr. Ernesta V. existoval niektorý z dôvodov väzby, však môžem vysloviť veľmi kritické stanovisko. Vyšetrovateľ uviedol všetky tri dôvody väzby, teda útek alebo skrývanie sa v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu (nezistená totožnosť, nemá stále bydlisko, hrozí mu vysoký trest), tzv. kolúznu väzbu (ovplyvňovanie svedkov alebo spoluobvineného) a pokračovanie v trestnej činnosti. Advokát bol kontaktovaný políciou počas svojej práce v priestoroch advokátskej kancelárie. V jeho osobe sa jedná o verejne známeho advokáta s dlhoročnou praxou a uznávaného odborníka najmä na ústavné právo, ktorý zastával i významné ústavné funkcie (predseda federálneho ústavného súdu, poslanec Federálneho zhromaždenia) a zastupuje ústredné orgány štátnej správy i významné podnikateľské subjekty v rôznych súdnych sporoch - napr. ministerstvo hospodárstva, ministerstvo vnútra, SPP - a ktorý doposiaľ nemal žiadny trestnoprávny či disciplinárny poklesok. Spôsob jeho obrany v skutku vydierania, že sa jedná o rýdzo obchodný prípad, ktorého riešenie nevybočilo z rámca bežnej advokátskej činnosti a argumentácie, ani v najmenšom nenavodzuje „dôvodnú obavu“, že by mal utekáčsky úmysel. Kolúzna väzba – ovplyvňovanie spoluobvineného Ladislava R. - neprichádza do úvahy, keďže boli obaja súčasne zadržaní a argumentácia ich obhajoby je úplne totožná. Pri prípadnom ovplyvňovaní svedkov prichádzajú do úvahy dvaja svedkovia - poškodení z obchodnej spoločnosti RAVI Slovakia, s.r.o., Bratislava. Títo v čase zadržania mali byť procesne vypočutí, pričom od nimi podaného trestného oznámenia 4. júla 2006 až do zadržania podozrivých 15.11.2006 nebol medzi nimi a podozrivými zistený žiadny kontakt, čiže neexistovali konkrétne skutočnosti, odôvodňujúce obavu, že sa bude JUDr. Ernest V. snažiť ich svedectvo ovplyvňovať. Ostatný väzobný dôvod, že by podozrivý pokračoval v trestnej činnosti, bol už v podstate zodpovedaný aj v predchádzajúcich dvoch bodoch a navyše, ak sa skutok vydierania stal, tak už bol dokonaný a zároveň okrem jedného vzneseného skutku v čase určovania dôvodov väzby vyšetrovateľ nevyprodukoval žiadne iné a jemu podobné, ktoré by poukazovali na pokracovací charakter tohto zločinu. Podľa môjho názoru táto podmienka zadržania podozrivého, že existovali dôvody väzby, splnená nebola. I následné rozhodnutie sudcu o väzbe i senátu krajského súdu v odvolacom konaní mi dáva jednoznačne za pravdu. Ostatným, štvrtým predpokladom zadržania osoby ako podozrivého je, že musí ísť o „naliehavý prípad“. O taký prípad ide najmä vtedy, keď bez okamžitého zadržania hrozí zmarenie alebo sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania. Tak sa teda pozrime, čo také nastalo do 13,24 h dňa 15.11.2006, čo by bez okamžitého zadržania Ladislava R. a JUDr. Ernesta V. hrozilo zmarením či sťažením dosiahnutia účelu trestného konania. Keď musím konštatovať, že nič, už ma to ani neprekvapuje. Štyri mesiace polícia nič neurobila s trestným oznámením od spoločnosti RAVI Slovakia, s.r.o. Bratislava, štyri mesiace zo strany Ladislava R. a Ernesta V. nedošlo k žiadnym kontaktom na týchto „poškodených“ , vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite 8.11.2006 pri výsluchu len z krátkej poznámky svedkyne - poškodenej Andrey K. zistil existenciu tohto podnetu, toho istého dňa vypočul ako svedkov - poškodených aj dvoch spoločníkov RAVI Slovakia, s.r.o. a po ďalších dvoch dňoch začal trestné stíhanie vo veci vydierania. Takže od 8.11.2006 do 15.11.2006 ubehlo celých 7 dní, žiadna super naliehavosť z konania polície nebola cítiť. Toto jednoznačne vyvracia akúkoľvek akútnu naliehavosť riešiť zadržanie osôb výnimočným spôsobom cez inštitút zadržania podozrivej osoby. Zdá sa, akoby dôvod na rýchly šprint polície od rána dňa 15.11.2006 bol zatiaľ zahalený rúškom tajomstva, no zákonná naliehavosť to určite nebola. Vysoký stupeň naliehavosti prípadu a jeho riešenie za použitia inštitútu „zadržania podozrivej osoby“ vyvracia i jednoduchý fakt, že ak vyšetrovateľ mal dostatok času dňa 15.11.2006 s koncipovaním a vydávaním dvoch návrhov na vykonanie prehliadok iných priestorov, ich samotnú realizáciu, predvedenia, ako aj zadržiavacie úkony spolu s výsluchmi podozrivých, tak určite mal dostatok času na to, aby od rána do 13,00 h vydal uznesenie o vznesení obvinenia Ladislavovi R. a JUDr. Ernestovi V. Povinnosť mlčanlivosti bránila JUDr. Ernestovi V. v svojej obhajobe, čim bola porušená zásada o „rovnosti zbraní“. V čase „predvedenia podozrivých“ existoval medzi advokátom JUDr. Ernestom V. a Ladislavom R. v obchodnom prípade nakupovania pozemkov na Záhorí spoločnosťou RAVI Slovakia, s.r.o., vzťah advokáta a klienta. Závažným faktom, ktorý limitoval JUDr. Ernesta V. v možnosti od začiatku tzv. predvedenia využiť všetky právne prostriedky k svojej obhajobe bolo, že jeho klient ho nezbavil povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k tomuto prípadu (§ 23 zák. č. 586/2003 Z.z.) a po svojom zadržaní až do nasledujúceho dňa - až do času vznesenia obvinenia - nemohol na svoju obranu využívať skutočnosti, ktoré sa dozvedel v postavení advokáta. Dokonca i v prípade, ak by bol vyšetrovateľom vyzvaný k dobrovoľnému vydaniu veci, dôležitej pre trestné konanie a táto by mala podobu listiny alebo inej veci, ktorej obsah súvisí so zákazom výsluchu, keďže nebol Ladislavom R. zbavený povinnosti mlčanlivosti, nesmel takejto žiadosti vyhovieť (§ 89/2 Tr. por.). Právne garancie výkonu advokátskej profesie. Právne garancie a dodržiavanie právnej ochrany výkonu advokátskej profesie je jedným z pilierov ochrany práv a oprávnených záujmov občanov pred prípadnou štátnou zvôľou. Advokátska profesia vzhľadom k špecifickému vzťahu ku klientovi má výnimočné zákonné záruky, ktoré musí každý štátny orgán rešpektovať - a z nich v rámci trestného konania spomeniem len niektoré. Najprv je to povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom svojej profesie. Iba advokát – a žiadny iný subjekt takejto povinnosti - má právo napriek zbaveniu tejto povinnosti samotným klientom, rozhodnúť sám o pokračovaní zachovávať mlčanlivosť, ak pozbavenie je v neprospech jeho klienta. Z toho plynie i obmedzenie, že vyšetrovateľ má zakázané vypočúvať obhajcu ako svedka o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby. Telefonické rozhovory medzi advokátom a jeho klientom či výsledky sledovania musia byť bez meškania zničené, a teda nemôžu slúžiť ako dôkaz. Advokát a jeho klient, ktorý je vo väzbe, má právo rozhovoru bez prítomnosti tretej osoby a vzájomná korešpondencia nepodlieha kontrole. Listiny a údaje na technických nosičoch, podliehajúce zákazu výsluchu nemožno dobrovolne vydať, ani v rámci prehliadky odňať. Prehliadka domová alebo iných priestorov je v podstate právny inštitút, ktorý sa skladá z dobrovoľného vydania veci a po neúspešnej výzve následne z jej odňatia. Rozdiel medzi prehliadkou a dobrovoľným vydaním a odňatím veci je v tom, že ak pri dobrovoľnom vydaní veci alebo odňatí ju má povinná osoba „pri sebe“, tak pri prehliadke domovej či iných priestorov sa má táto vec nachádzať v uvedenom objekte či priestore. Aj pri domovej prehliadke či prehliadke iných priestorov je vykonávajúci orgán povinný najprv vyzvať povinnú osobu k dobrovoľnému vydaniu veci a až potom rozhodnúť o následných krokoch. Ak povinná osoba vyhovie výzve a hľadanú vec vydá, prehliadka sa nezačne a úkon je okamžite ukončený. Ak však vec povinná osoba nevydá, potom sa začne s prehliadkou a pri jej nájdení sa prakticky odníme. Túto úzku spojitosť medzi dvoma právnymi inštitútmi naznačujem preto, lebo má veľký význam práve pre hodnotenie možností výkonu prehliadky v advokátskych priestoroch a zaistenie profesnej korešpondencie advokáta. Medzi veci, dôležité pre trestné konanie, ktoré na základe výzvy je povinná osoba dobrovoľne vydať pre účely trestného konania, patria a) predmety, tzv. vecné dôkazy, b) veci s možnosťou uložiť trest prepadnutia veci ac) listiny, s výnimkou listín, ktoré majú povahu, uvedenú v odseku 2 § 89 Tr. por., a ide napríklad o informácie, spísané advokátom a klientom. Na objasnenie citujem odsek 2 § 89 Tr. por.: „Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.“ Z toho jednoznačne vyplýva, že v prípade výzvy vyšetrovateľa voči advokátovi JUDr. Ernestovi V. o dobrovoľné vydanie listiny, ktorá mala súvislosť s výkonom jeho advokátskej činnosti a klient svojho advokáta nezbavil povinnosti mlčanlivosti, zákon od začiatku vylučoval povinnosť vydať takúto vec. Tento záver potvrdzuje i podrobné preskúmanie teórie inštitútu odňatia veci podľa § 91 Tr. por., keď predpokladmi pre odňatie veci sú:a) vec je dôležitá pre trestné konanie, ale po vyzvaní nebola vydaná tým, kto ju mal u seba,b) nejde o listinu, ktorej obsah sa týka okolností, o ktorých platí zákaz výsluchu (§ 89/2 Tr. por.), ac) príkaz k odňatiu má formu rozhodnutia. Pokiaľ je teda domová prehliadka, alebo prehliadka iných priestorov, zlúčením týchto dvoch inštítútov s rozdielom, že je potrebné zabezpečiť vec dôležitú pre trestné konanie, ktorá sa však nachádza v určitom priestore alebo objekte, stále musí platiť i pri jej výkone rovnaké právne pravidlo o zákaze vydať vec – listinu a túto odňať, ak spĺňa podmienky, uvedené v ust. § 89 ods. 2/ Tr. por. Z tohto jednoznačne vyplýva, že štátne orgány (polícia i prokuratúra) musia absolútne rešpektovať „advokátske tabu“, predstavujúce informácie vo vyslovenej forme či písomnej, alebo zachytenej na inom technickom nosiči, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom advokátskej činnosti pri zabezpečení právnych služieb jeho klienta. Už samotné oboznamovanie sa v rámci výkonu prehliadky advokátskych priestorov s obsahom takýchto informácií, nehovoriac už o ich „zaistení“ pre účely trestného konania, či dokonca ich využitie ako „dôkazov“ v rámci trestného konania, je absolútne neprípustné. Európsky súd pre ľudské práva o právnom zástupcovi a porušení čl. 6 a 8 Dohovoru. Tento záver potvrdzuje i rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, skúmajúci dodržiavanie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 309/1992 Zb.) vo veci Campbell a Fell z roku 1984, A-80, citujem: „Keby sa advokát nemohol rozprávať so svojím klientom bez dozoru a nemohol od neho dostávať dôverné pokyny, jeho právomoc by stratila mnoho na svojej užitočnosti, lebo účelom Dohovoru je chrániť konkrétne a efektívne práva.“ Keďže je dôvodné podozrenie, že nariadená prehliadka iných priestorov – advokátskej kancelárie - nebola v súlade s Trestným poriadkom, je dôvodné predpokladať, že bol porušený článok 6 Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie – a čl. 8 - právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. S týmto záverom konrešpondujú i výroky Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudku vo veci Niemietz z roku 1992, A-251-B, citujem: „Preto v danom prípade súd dospel k záveru, že prehliadka kancelárie sťažovateľa bola zásahom do jeho práv podľa čl. 8 Dohovoru. Naviac prehliadka bola zásahom do profesného tajomstva v rozsahu, ktorý nebol primeraný okolnostiam. Tam, kde je zapojený právny zástupca, môže mať zásah do profesného tajomstva dôsledky na riadny chod justície, a teda na práva, garantované článkom 6 Dohovoru. Naviac u verejnosti, ktorá bola s prípadom oboznámená, bolo kompromitované dobré meno sťažovateľa. Aplikujúc závery tohto rozsudku na výkon prehliadky advokátskych priestorov Valko&Partners možno vysloviť obdobný názor, že rozsah zásahu polície do profesného tajomstva nebol primeraný okolnostiam. Tento záver podporuje i fakt, že polícia si nedala ani tú námahu pred samotným výkonom prehliadky požiadať JUDr. Ernesta V. o vydanie konkrétnych vecí, ktoré považovala za dôležité pre účely trestného konania. Súčasne vykonala prehliadku aj v samostatných kanceláriách iných advokátov tohto združenia, pričom u samotného JUDr. Ernesta V. zaistila profesijnú korešpondenciu či písomnosti, alebo informácie na technických nosičoch, ktoré vôbec nesúviseli s trestnou vecou a tento rozsah prehliadky ešte rozšírili o prípady a s nimi súvisiacu dokumentáciu, či nosiče informácií iných advokátov, vykonávajúcich toto slobodné povolanie v daných priestoroch. Takýto rozsah prehliadky iných priestorov a zaistenie vecí, u ktorých platí zákaz výsluchu a ochrana povinnosti mlčanlivosti advokátov, je jednoznačným porušením zákona. Počas samotného výkonu prehliadky platí pravidlo, ktoré je aplikáciou príslušných ustanovení Trestného poriadku, že všetky prítomné osoby, a to: vykonávajúce prehliadku, nezúčastnená osoba a iná osoba - napr. zamestnanec - majú povinnosť nachádzať sa v určenom priestore – miestnosti – tak, aby všetci mohli sledovať postup prehliadky a prípadne dosvedčiť, že určitá vec bola nájdená v tomto priestore a ide o konkrétnu a identifikovanú vec, následne zapísanú do zoznamu zaistených vecí. Preto bude zjavným porušením zákona prípadné potvrdenie zverejnenej informácie, že „Zdroj, ktorý sa zúčastnil na prehliadke Valkovej kancelárie, Aktuálne.sk povedal, že počas prehliadky došlo aj k vcelku úsmevným momentom. Jeden z policajtov si prezeral spis, ktorý nemá s predmetným prípadom nič spoločné, a keď sme ho napomenuli, schoval si spis pod bundu a utiekol s ním pred nami do vedľajšej miestnosti." Dobroslav Trnka: Stojím za prokurátorkou. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka v rozhovore pre denník SME uviedol, že vyšetrovací spis, týkajúci sa kauzy Ladislava R. a JUDr. Ernesta V., nevidel, ale po rozhodnutí krajského súdu o sťažnosti o nevzatí do väzby si ho nechá predložiť. Napriek tomuto závažnému faktu nemal problém verejne vyhlásiť, že „stojí za prokurátorkou“ a jej rozhodnutiami. Prejavom profesionálnej deformácie a straty pocitu zodpovednosti za prípadne poškvrnenú česť a dôstojnosť občanov považujem jeho ďalšie verejné vyhlásenie: „Ak dôkazná situácia bude taká, že prokurátor nebude môcť podať obžalobu, tak nebude mať žiadny problém zastaviť trestné stíhanie.“ Ja tomu rozumiem tak, že skrátka prokurátorka na začiatku trestného stíhania má len minimum dôkazov, a keď k nim nepridá v priebehu vyšetrovania ďalšie - lebo neexistujú - tak jednoducho zastaví trestné stíhanie voči osobám a všetko je v úplnom poriadku. Je verejne známe, že dozorovej prokurátorke akosi tie „koncovky“ nevychádzajú, tak v prípade „takáčovcov“ ako aj vraždy Roberta Remiáša. Ako keby ani nebolo policajné predvedenie, niekoľkodňové zadržanie, prehliadky iných priestorov a rozhodovanie súdov. Popri tom každý z týchto krokov bol masívne mediálne komentovaný, čo do značnej miery mohlo ohroziť česť a dôstojnosť dotknutých osôb, ich rodinný a profesionálny život. Tak, ako som už uviedol v rozsudku vo veci Niemietz, Európsky súd pre ľudské práva sa vážne zaoberal aj touto stránkou prípadu, keď zdôraznil: „Naviac u verejnosti, ktorá bola s prípadom oboznámená, bolo kompromitované dobré meno sťažovateľa.“ Zamrazí ma, keď si predstavím, že bez problém je možné na Slovensku na základe jednej či dvoch účelových výpovedí osôb ohrozených trestným stíhaním a zadovážením lekárskej správy o modrine pod okom, ktorú si pri pästnom súboji „poškodený mohol spôsobiť sám“ akéhokoľvek občana pokrivením ustanovení Trestného poriadku predviesť, zadržať, navrhnúť do väzby a vykonať prehliadku iných priestorov. Médiá ho roznesú na kopytách, veď predsa „keď ho už zadržali a stíhajú, tak na tom niečo bude“. A generálny prokurátor prehlási, že keď nebude dosť dôkazov na podanie obžaloby, tak trestné stíhanie prokuratúra jednoducho zastaví. Veď čože ? Len dúfam, že korupcia a mafianizmus neprenikli tak hlboko ako moje myšlienky. Ľahkovážnosť štátnych orgánov k tomuto prípadu je prejavom neuvedomenia si závažnosti škôd, ktoré mohli svojím konaním spôsobiť. Osobne si myslím, že keď ktorýkoľvek klient, ale aj dotknutý advokát, v prípadoch, ktoré počas policajnej prehliadky mali v advokátskych priestoroch odložené, zažaluje Slovenskú republiku s odôvodnením, že nezákonným prienikom do advokátskej mlčanlivosti a únikom informácií zo zaistených advokátskych spisov a technických nosičov zapríčinila ich neúspech na súdnom pojednávaní, tak majú veľkú šancu na úspech. Prípadnú náhradu škody a majetkovú újmu zaplatíme my všetci - občania. Práve súdom prerokovávaný prípad „Duckého zmenky“ medzi SPP a Union Bankou, a.s. o vyše 700 miliónov korún toho začína byť žiarivým príkladom. A možno práve o to niekomu ide.