„Rekordný“ spôsob zistenie páchateľov vraždy. Takže poďme po poriadku. Pozrime sa bližšie na podstatu „rekordne“ rýchleho objasnenia vraždy podnikateľa Jána Kubašiaka z Polomky. Je pravdou, že k spáchaniu vraždy došlo 14.11.2006 asi o 19,00 h a už o dva dni vo štvrtok Ján Packa oznámil verejnosti identitu troch páchateľov, pričom jedného z nich polícia aj zadržala. Ak by polícia tento výsledok dosiahla vysokou profesionalitou, bol by som tomu veľmi rád a zablahoželal by som im k tomuto výsledku. Bohužiaľ tomu tak nie je. Opieram sa o fakty zverejnené samotnou políciou. Páchatelia sa kontrolujúcej hliadke v dome podnikateľa legitimovali svojimi pravými policajnými preukazmi. Osobné vozidlo, ktoré po stretnutí s druhou hliadkou zanechali na mieste malo síce namontovanú falošnú poznávaciu značku, avšak pravú zanechali vo vozidle a jeho majiteľom bol jeden z páchateľov. Vražednú zbraň s tlmičom, ktorú páchatelia zanechali po svojom úteku vo svojom vozidle si jeden z nich zapožičal, pričom táto bola riadne evidovaná. Každý z týchto dôkazov sám o sebe postačuje na rýchly postup v zistení totožnosti páchateľov, nieto všetky tri spolu. A možno existovali aj iné, o ktorých zatiaľ verejnosť nevie. Môže nimi byť trhavina s rozbuškami, či policajné uniformy s kuklami. Takže k zisteniu totožnosti páchateľov bolo potrebné využiť internetový systém evidencie motorových vozidiel, strelných zbraní a obyvateľov. Toto všetko sa dá vykonať v priebehu niekoľkých minút a overovacie operatívne previerky nemohli trvať dlhšie ako tri, či štyri hodiny. Predpokladám, že okolo polnoci z utorka na stredu polícia identifikovala páchateľov a mala už len jednu úlohu – zadržať ich. Tretí pokus o zadržanie páchateľov – fiasko. Do pátracej akcie po páchateľoch boli priamo zapojení a teda aj za jej výsledok zodpovední policajný prezident Ján Packa a minister vnútra Robert Kaliňák. Existuje reálny predpoklad, že polícia, za účelom zistenia informácií o pohybe páchateľov, využila všetky dostupné zákonné prostriedky, operatívne pohyblivé a statické hliadky, sledovanie osôb a keďže páchatelia mali pri sebe mobilné telefóny využila aj ich odpočúvanie. V tejto súvislosti mohla zachytiť kontak páchateľa so svojou rodinou, z ktorého sa dozvedela miesto a čas ich stretnutia. Detailné podrobnosti nevieme, len toľko, že otec jedného z páchateľov bol zadržaný, keď im niesol jedlo a zbrojné súčiastky. Polícia sa rozhodla neriskovať osobné stretnutie otca s páchateľmi a preto ešte pred jeho uskutočnením ho zadržala. Osobne si myslím, že práve v tomto okamihu mala jedinečnú šancu prekvapivým spôsobom vykonať zadržanie všetkých troch, no v tom čase polícia mala najlepšie informácie a bolo to na zodpovednosti určitých osôb, čo treba rešpektovať. Páchatelia z miesta stretnutia utiekli potom, čo polícia „pri pokuse o zatknutie páchateľov....použila varovný výstrel do vzduchu“. Napriek enormnému nasadeniu síl a prostriedkov polície i privolanej armády, prečesávanie terénu okolo Novej Bane po negatívnom výsledku zrušila. Ako neskôr priznal policajný prezident, páchatelia okamžite po úteku tento priestor opustili. Tretí pokus polície zadržať páchateľov skončil fiaskom.Zbytočné „varovanie“ páchateľov „vyrovným výstrelom do vzduchu“. Vráťme sa však na začiatok tejto akcie, ktorá začala pokusom o zatknutie páchateľov a k použitému donucovaciemu prostriedku – zbrani a varovnému výstrelu do vzduchu. Pokúsme sa vyhodnotiť postup polície pri použití zbrane, či využila všetky zákonné možnosti. Traja páchatelia sa dopustili trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, dokonanej úkladnej vraždy a druhej v štádiu pokusu, porušovania domovej slobody, obmedzovania osobnej slobody, lúpeže a nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Za tieto trestné činy im bolo vznesené obvinenie, pričom okamžite po spáchaní zločinov utiekli a ozbrojení sa zdržiavali na neznámom mieste. Keďže títo páchatelia použili násilie a strelnú zbraň i voči príslušníkom dvoch policajných hliadok a ich útek z miesta činu bol prejavom úmyslu vyhnúť sa trestnému stíhaniu za použitia zbrane, jednoznačne takýchto zločincov v zmysle zákona o Policajnom zbore možno zaradiť do kategórie „nebezpečných páchateľov“. Ich ďalšie počínanie a to kontakt s rodinným príslušníkom a dohodnuté stretnutie, kde si chceli prevziať jedlo a náhradnú zbrojnú súčiastku len potvrdzuje fakt, že sa nechceli polícii dobrovoľne vzdať, ale pokračovať v úteku i za použitia strelnej zbrane. Táto jednoznačná situácia dávala policajtom oprávnenie použiť donucovací prostriedok a to zbraň. Medzi dôvodmi použitia zbrane policajtom (§ 60 ods. 1, písm. d/ zák. o PZ) je „aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať“. V konkrétnom prípade boli splnené zákonné podmienky „nebezpečného páchateľa“ i „nemožnosť iným spôsobom tohoto zadržať“. Pritom policajti mohli pred samotným použitím zbrane upustiť od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu, pretože bola splnená ďalšia zákonná podmienka, a to že „vec nezniesla odklad“. Na základe predpokladu, že polícia nezamlčala určité fakty a zverejnila aspoň v hrubých rysoch pravdu o postupe policajtov pri pokuse o zadržanie páchateľov, možno vysloviť reálne podozrenie, že nesprávnou inštruktážou a zvoleným postupom zakročujúcich policajtov umožnili páchateľom útek, keď policajti neupustili od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu a nevyužili možnosť okamžitého a prekvapivého použitia zbrane voči telu páchateľov, pretože vec nezniesla odklad. Fakt, že pri vzájomnom strete policajtov a páchateľov došlo len k varovným výstrelom do vzduchu dokazuje, že tento kontakt bol veľmi krátky a možno na väčšiu vzdialenosť, čo len potvrdzuje existenciu zákonnej podmienky neodkladnosti použitia zbrane voči nebezpečným páchateľom bez výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu. Analýza postupu polície pri preverovaní oznámeného podnetu. Ešte sa spätne vrátim k možným pochybeniam a nedostatkom policajného postupu od oznámenia podozrivej skutočnosti dňa 14.11.2006, až po nočný útek páchateľov prenasledujúcej hliadke. Polícia mala jedinečnú možnosť rýchlo zareagovať na práve prebiehajúci zločin v dome J.K., pretože „občan“ jej nahlásil udalosť ešte v čase, keď sa páchatelia pohybovali okolo domu. Rýchlosť vyslania policajnej hliadky bola dostatočná, keďže po jej príchode k domu boli páchatelia vo vnútri a všetky osoby vrátane J.K. boli živé. Túto prvotnú výhodu však polícia nevyužila, ale stratila. Prečo ? Kľúčové sú chybné návyky a stereotypy myslenia policajtov, nedostatky v taktickom zhodnotení a zvládnutí situácie hliadkou po príchode k domu a druhotné, sú nedostatočná kvalita vzájomného technického spojenia nezabezpečujúca permanentný prenos informácií, nedostatočná vybavenosť vyslanej hliadky ochrannými prostriedkami i na bezkontaktnú paralyzáciu podozrivých osôb. Po nahlásení pohybu viacerých osôb nepozorovane sa zakrádajúcich popri dome J.K. operačný dôstojník na preverenie oznámenia vyslal len dvojčlennú hliadku poriadkovej polície, teda skôr neskúsených a na krízové situácie nevycvičených policajtov. Súčasne neprijal žiadne opatrenie k zabezpečeniu dvojčlennej hliadky pri aktívnom preverovaní oznámenia, t.j. nevyslal väčší počet príslušníkov, tak ako sa robí pri hlásenom ohrození chráneného objektu (najmenej 5 príslušníkov) alebo nestiahol k tomuto domu viacero policajných hliadok (najmenej ešte jednu dvojčlennú), čím by polícia optimalizovala svoje počty. Na prípadnú námietku, že takýchto hlásených udalostí je mnoho, odpoviem, že to nie je pravda. Hlásených udalostí, že sa pri dome podnikateľa, v regióne veľmi dobre známej osoby, podozrivým spôsobom pohybuje viacero osôb nie je hlásených veľa, skôr žiadna a preto informácia mala operačnému dôstojníkovi signalizovať, že sa môže jednať o závažnú udalosť. Ak by informáciu precenil, nič by sa nestalo, ak ju však podcenil, výsledok bol katastrofálny. Vždy sa však každá chyba dá do určitej miery napraviť. Túto šancu mala v rukách dvojčlenná hliadka, ak by si uvedomila, že k domu sa musí priblížiť nepozorovane a po zistení, že v dome je relatívny kľud, mohla a mala predpokladať, že neznáme osoby sú v dome a preto jednoduché preverenie zazvonením pri vchodových dverách ich vystaví riziku vlastného ohrozenia a súčasne i strate svojho utajenia a momentu prekvapenia. Rozhodnutie vstúpiť do domu bez prítomnosti ďalšej hliadky, ktorá by im zabezpečovala chrbát a vonkajšiu ochranu objektu malo katastrofálne následky. S najväčšou pravdepodobnosťou rutinný prístup k riešeniu situácie zabránil aj prípadnej dohode hliadky s operačným dôstojníkom, že pokiaľ sa po vstupe do domu v určitom časovom limite neohlásia (napr. 5 minút), bez meškania k domu vyšle ďalšie policajné posily. Poslednou chybou policajnej hliadky bolo nedodržanie zásady permanentnej ostražitosti a kontroly nad situáciou, keď po vyhlásení osôb oblečených v policajnom odeve, s kuklami na hlavách, s policajnými preukazmi, že sa jedná o utajenú policajnú akciu na chvíľu zaváhali, čo dalo časový priestor k ich odzbrojeniu. Tvrdeniu osôb nemali v žiadnom prípade uveriť, pretože ak by takáto policajná akcia skutočne prebiehala musel byť o nej informovaný operačný dôstojník, ktorý by ich na tento fakt pri vysielaní na preverenie oznámenia upozornil. Výsledkom celého radu chýb a nedostatkov polície bolo zvýšenie ohrozenia všetkých prítomných osôb na životoch a zdraví, vrátane dvojčlennej policajnej hliadky, neprekazenie zavraždenia J.K. a umožnenie úniku páchateľov. Kladom tejto situácie bol fakt, že policajná hliadka vedela identifikovať páchateľov podľa predložených policajných preukazov a sčasti napravila svoju chybu vyslobodením sa a rýchlym oznámením situácie operačnému dôstojníkovi. Pyrrhovo víťazstvo bolo aj v tom, že páchatelia nezavraždili dvojčlennú policajnú hliadku, aby tak znemožnili svoju identifikáciu dôležitými svedkami vraždy alebo si nezobrali so sebou rukojmníka. Cieľ páchateľov – úkladná vražda.Najzávažnejším zistením však ostáva fakt, že ak policajtov páchatelia nechali nažive, toto nemali v úmysle vo vzťahu k osobe J.K. Zo strany polície neboli prezentované žiadne také informácie, ktoré by boli príčinou „okamžitého“, t.j. skratkovitého konania páchateľov pri zavraždení J.K. I keď páchatelia J.K. bili a chceli od neho peniaze, nič nesignalizovalo a priamo nevyprovokovalo páchateľov k jeho zavraždeniu. Fakt, že si páchatelia priniesli so sebou zbraň s tlmičom, že po zviazaní policajtov priniesli J.K. do tejto miestnosti a tam ho brutálne zastrelili ranou do tyla nasvedčuje, že toto bol pôvodný úmysel páchateľov, takže sa s vysokou mierou pravdepodobnosti jedná o objednanú a vopred premyslenú úkladnú vraždu. Analýza postupu hliadky pri prenasledovaní páchateľov. Predpokladám, že motorizovaná trojčlenná policajná hliadka, ktorá sa na ceste asi 20 km od domu J.K. stretla s vozidlom páchateľov bola už vyslaná na základe signalizácie spútaného a vyslobodeného policajta, čiže s informáciou, že sa jedná o troch nebezpečných páchateľov – vrahov, ktorí sú vyzbrojení a unikajú z miesta činu. Značnou chybou a nedostatkom sa javí ich nedostatočná výzbroj, keďže vhodne bol vyzbrojený len príslušník s brokovnicou, určite však ostatní dvaja príslušníci nespĺňali podmienky výzbroje pri vyhlásenej uzávere, pretože mali len služobné pištole a nemali so sebou samopaly zn. Škorpión, alebo vz. 58. Tento handicap mohol a určite aj hral významnú negatívnu úĺohu pri prenasledovaní a eliminácii páchateľov. Dôraznosť a následky streľby jednotlivými ranami zo služobných pištolí a zo samopalov dávkami je neporovnateľná. Preto sa mohlo stať to, že páchatelia správne odhadli najväčšie nebezpečenstvo hroziace od príslušníka z brokovnicou a tohto strelou do hlavy pacifikovali. Týmto si vytvorili ideálne podmienky k svojmu úteku. Možno pre nedostatok času nebola schopná trojčlenná policajná hliadka objektívne vyhodnotiť situáciu, ktorá sa pre políciu nevyvíjala najlepšie, keďže sa stretlo niekoľko faktorov zvyšujúcich ohrozenie ich životov a zdravia a neschopnosti bez inej pomoci úspešne dokončiť služobný zákrok smerujúci k zadržaniu páchateľov. Varujúcimi faktormi bol vyrovnaný počet páchateľov a policajtov, nedostatočná výzbroj a výstroj policajtov, nočná tma a slabšie poznanie okolitého terénu, na život a na smrť odhodlaní páchatelia „prestrieľať“ sa na slobodu. Až teraz, po celej udalosti sa možno javí vhodnejšie prenasledovať páchateľov vo väčšej vzdialenosti, s hlásením ich pohybu a následným zablokovaním únikových ciest a posilnením zásahovej skupiny o špeciálne jednotky. Správne zhodnotenie situácie a prijatie najlepších rozhodnutí však policajti získajú len tým, že si zoberú správne ponaučenia z chýb a nedostatkov a na takéto situácie budú permanentne pripravovaní. Nezáujem o finančnú náročnosť policajných akcií. Polícia bude musieť v najbližšej dobe začať chápať svoju činnosť i z pohľadu ekonomického. Aj u nich musí začať platiť zásada, že najlepšie a najlacnejšie je minimalizovať vlastné chyby a maximalizovať úspešné služobné zákroky už v zárodku porušenia zákona. Bolo by vhodné, keby polícia pre seba, ale aj pre nás vyhodnotila finančnú náročnosť celej policajnej akcie od jej nahlásenia, až po zadržanie páchateľov v Prievidzi. Vzhľadom na asi 600 nasadených policajtov, ich služobný príjem, nadčasové príplatky, čerpanie pohonných hmôt, náklady na používanie mobilov, náklady na lety vrtulníkov, odhadujem náklady na niekoľko miliónov korún.Kritická analýza vlastnej činnosti – nepotrebná, všetko je v najlepšom poriadku. V polícii existuje veľký problém s metódou kritickej analýzy vlastnej činnosti. Keďže veľmi zjednodušene platí zásada, že tam, kde došlo k chybe či nedostatku musí byť aj niekto zodpovedný a tento musí byť vždy i disciplinárne potrestaný, skoro každý sa bráni využívať túto metódu a priznať chybu. Automaticky to znamená vyhováranie sa, zatĺkanie a ak sa nájde vinník, často je ním ten najnižšie postavený, alebo sa navodzuje situácia, že je všetko v úplnom poriadku. Filozofia je asi taká, dajte nám maximum peňazí, my najlepšie vieme načo a ako ich použiť, sami si pripravíme zákony, ktoré nám najlepšie vyhovujú, čo stačíme aj urobíme a toto si aj sami zhodnotíme, no a verejnosti oznámime tie pozitívne výstupy, takže by nás mala obdivovať a mať rada. Že sme úplne zbytočne nasadili 600 policajtov do akcie, použili autá, vrtulníky, služobných psov, obmedzovali sme slobodný pohyb stovkám občanov ? To nie je podstatné, však sme ich nakoniec dolapili. K využívaniu tejto metody potrebuje riadiaci pracovník nielen odbornú spôsobilosť, ale najmä značný rozsah praktických skúseností. Pre slovenskú políciu je žalostným konštatovaním, ak policajný prezident, ktorý nikdy nevykonával vyšetrovanie a operatívne rozpracovanie v žiadnom, nielen závažnom prípade sa spoločne so svojím prvým zástupcom na prípade vyšetrovania vraždy podnikateľa J.K. a pátracej akcie len učia základné postupy, ako aj systém riadenia a koordinácie. Je len príznačné, že po dolapení páchateľov policajný prezident vyhlásil vyšetrovanie za skončené. Osobne si myslím, že to podstatné pre riadne zdokumentovanie zavinenia páchateľov prípadne objednávateľa len začalo, pretože i napriek jeho presvedčeniu, že vraždu spáchali títo traja páchatelia, treba zabezpečiť dostatok dôkazov pre ich odsúdenie. Mám veľké obavy z faktu, že prípad bude vyšetrovať inšpekčná služba, ktorá nikdy doteraz podobný závažný prípad nevyšetrovala, celý úrad nemá s tak závažným prípadom skúsenosti, čo môže značne skomplikovať konečný výsledok vyšetrovania. Ak používam metódu kritickej analýzy, tak nie preto, aby boli výkonní príslušníci potrestaní a dehonestovaní. Uvedomujem si, že rozhodovanie v danej konkrétnej situácii je trochu o inom ako následné hodnotenie v podstate už poznaného deja. Ja skôr chcem pomôcť policajtom na obvodnej či okresnej úrovni, aby si uvedomili slabé miesta v tomto prípade a v svojej činnosti si ich zobrali k srdcu. Tiež sa snažím poukázať na chabé a nedostatočné podmienky ich výcviku, výchovy, technického vybavenia, slabej spolupráce a koordinácie jednotlivých zložiek.Treba urýchliť odstránenie nedostatkov reorganizácie a zaviesť kariérny postup. Načo je úradu boja proti organizovanej kriminalite 80 špeciálne cvičených policajtov s nepriestrelnými vestami, či špeciálnymi zbraňami, keď proti nebezpečným páchateľom podľa zákona môže byť nasadený len Útvar osobitného určenia ? Tieto spišiakoviny už mali byť dávno zrušené a vesty či špeciálna výzbroj mali byť zaslané na okresnú či obvodnú úroveň, aby ich polícia mohla dennodenne v svojej činnosti využívať. U príslušníkov základných útvarov, teda policajtov prvého kontaktu je treba urýchlene riešiť najmä kvalitnejší výcvik sebaobrany, fyzickej zdatnosti, taktických nácvikov preverovania rôznych udalostí v rozličnom teréne a prostredí. Takéto hliadky treba vybaviť výkonnými elektrickými paralyzátormi, strelnými zbraňami s gumovým projektilom a najmä trvalé videonahrávanie celej služby miniatúrnou kamerou, ktorá zaznamenáva celý priebeh služby a tento je priebežne kontrolovaný operačným strediskom. Po skončení služby sa záznam prehrá na záložný disk, ktorý je k dispozícii neobmedzenú dobu. Týmto by sa zvýšila bezpečnosť hliadky, jej akcieschopnosť, efektívnosť práce a zabránilo by sa možnej korupcii a oprávneným sťažnostiam občanov. Záznam by mohol slúžiť aj ako dôkaz pre priestupkové či trestné konanie. Jedným z dôvodov môjho odvolania Palkom bolo prehlásenie, že ak polícia nevykonala k ochrane života a zdravia občanov (zavraždený Karol Patássy) všetko čo jej zákon ukladá, v takej polícii ja pracovať nechcem. Morálna úroveň polície je veľmi nízka, preto som aj zaviedol na Úrade boja proti korupcii vstupné a priebežné previerky na tzv. detektore lži. Za rok 2004 z už špeciálne vyberaných policajtov na tento útvar pre nesplnenie tejto podmienky z počtu preverených muselo odísť až 30%. Predpokladám a tieto odhady sú reálne, že na útvaroch tzv. kukláčov alebo na úrade boja proti organizovanej kriminalite by malo vážne problémy so splnením podmienok psychofyziologickej diagnostiky 70 až 80% preverovaných policajtov. Aní nechcem domýšľať čo všetko páchatelia vraždy J:K. tzv. policajti, mohli prezradiť o pripravovaných aktivitách polície druhej strane. Niektoré zadržania osôb špeciálnym útvarom sú pripravované niekoľko mesiacov, čo môže byť za niekoľko tisíc korún či z „priateľstva“ v okamihu zmarené. Ak som sa v polícii niektorým tvrdením niekoho dotkol, tak sa mu ospravedlňujem, keďže si stále vysoko vážim každého policajta, ktorý z nezištných dôvodov svoju službu vykonáva v prospech občanov. Pri analýze som vychádzal len zo strohých informácií zverejnených médiami, preto sa ospravedlňujem i za prípadnú drobnú chybu.
Čachtice, Polomka, Žarnovica-Nová Baňa - fiasko.
Ak som si ešte pred pár dňami myslel, že minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa sú len morálne zodpovední za zlyhanie polície v prípadoch „Čachtice a Polomka“, tak teraz si myslím, že už sú priamo zodpovední aj za jej profesionálne zlyhanie. To čo sa udialo v ostatných dvoch dňoch v súvislosti s naháňačkou v priamom prenose a najmä tretím zlyhaním polície, ktorá páchateľov mala na dosah, ale „varovným výstrelom“ ich „varovala“ a nechala utiecť, to sme na Slovensku skutočne ešte nezažili. Odvolanie krajského riaditeľa v Trenčíne za "policajných vrahov" z Polomky je od Kaliňáka prejavom osobnej zbabelosti. Aby toho nebolo dosť, ešte sa k tomu pridala katastrofálna neprofesionalita Roberta Kaliňáka v súvislosti s banským nešťastím v Novákoch, odkiaľ v priamom prenose na TA3 obhajoval úplnú „nečinnosť polície“.