Doprava : Mlčiace obete žalujú I.

Týždenné výsledky „Jastraba“ signalizujú katastrofálny stav v dodržiavaní predpisov na slovenských cestách Dňa 27.9.2005 zverejnené výsledky týždennej akcie Jastrab : zistených 55 trestných činov, 31.397 priestupkov, uložené peňažné pokuty v objeme 23,1 mil. Sk, 441 vodičov pod vplyvom alkoholu, 364 zadržaných vodičských preukazov, 5.097 účastníkov nepoužívalo bezpečnostné pásy, 13.493 vodičov prekročilo povolenú rýchlosť, 370 vodičov nesprávne predchádzalo, 347 vodičov počas jazdy telefonovalo. V porovnaní s iným týždňom počas akcie Jastrab bolo menej o 212 dopravných nehôd, o dve usmrtené osoby, o 9 ťažko a 67 ľahko zranených. Aký je na Slovensku trend v počte usmrtených osôb pri dopravných nehodách ? Za ostatných 19 rokov sme zaznamenali niekoľko výkyvov a to na prelome rokov 1989 - 483 usmrtených osôb a o rok neskôr 1990 - 662, nárast o 173 obetí. Trend zvyšovania usmrtených postupne dosiahol v roku 1998 katastrofálne číslo 819 obetí. V nasledujúcich siedmich rokoch konečne nastal zlom a vývoj sa zmenil na postupné znižovanie počtov usmrtených osôb, až dosiahol v roku 2005 - 560 zatiaľ najnižšiu úroveň za ostatných 19 rokov. Nasledujúce dva roky 2006 -579 a najmä 2007 - 627, oproti roku 2005 nárast o 67 obetí, opäť signalizuje trend narastania počtu usmrtených osôb a Slovensko sa vrátilo späť o sedem rokov na úroveň roku 2000 -628 obetí. Sú spojenými nádobami vládnuce politické elity s úrovňou cestnej bezpečnosti ? Veľmi zaujímavým a súčasne zarážajúcim zistením je fakt, že negatívny vývoj v počte obetí cestnej premávky sme na Slovensku zaznamenali v období rokov 1990 až 1998 a 2006 až 2007. Naopak pozitívny vývoj sme zaznamenali v období rokov 1999 až 2005. Je možno náhoda, že prvý negatívny trend v dĺžke deviatich rokov sa vytváral na pozadí hektických 90-tych rokov, najmä počas tzv. troch mečiarových vlád, pričom k zlomu a pozitívnej zmene prišlo počas dvoch dzurindových vlád, aby sa tento trend opäť zmenil k negatívnemu po nástupe Ficovej vlády v roku 2006. I keď sa na prvý pohľad ponúka spojitosť medzi vládnuci politickými elitami (bezpečnostná stratégia, kvalita osobností, formy a metódy práce) a vývojovými trendami v cestnej bezpečnosti, zistenie týchto príčin a podmienok by si zaslúžilo hlbšiu a vedecky podloženú analýzu. Záväzok Slovenska pri vstupe do EÚ, znížiť počet usmrtených osôb dopravných nehôd do roka 2010 o 50% t.j. maximálne 305 obetí Slovensko sa pri svojom vstupe do Európskej únie zaviazalo do roku 2010 znížiť počet obetí cestnej premávky o 50%, pričom východiskovým stavom bolo 610 obetí v roku 2002. Minimálna úroveň splnenia tohto záväzku teda predstavuje ročne „len“ 300 usmrtených osôb pri dopravných nehodách na slovenských cestách. V máji 2005 vláda SR prijala „Národný plán na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky na II. polrok 2005 s výhľadom do roku 2010“. Napriek tomu, že som k analytickým výstupom polície dosť kritický, musí so mnou súhlasiť každý, kto tento materiál čítal, že po odbornej stránke i s náčrtom opatrení je jeden z mála materiálov, ktorý spĺňa podmienky odbornosti, reálnosti a pozitívnej perspektívy. V období jeho prijatia boli vytvorené všetky podmienky, aby sa slovenský záväzok o radikálnom znížení obetí cestnej dopravy splnil, alebo aspoň s minimálnou odchýlkou. Pri nástupe do funkcie ministra R. Kaliňáka a prezidenta PZ J. Packu výborná východisková pozícia v počte obetí dopravných nehôd - za pol druha roka nevídaný nárast o 67 mŕtvych V tejto konsolidovanej situácii prebral začiatkom júla 2006 rezort vnútra Robert Kaliňák. Za prvý polrok 2006 bolo na cestách usmrtených len 236 ľudí, čo bola veľmi dobrá východisková pozícia. Za druhý polrok 2006 však došlo k nárastu usmrtených na konečné číslo 579, čo je o 19 viac ako za rok 2005. Prvý polrok 2007 bol s počtom obetí 297 katastrofálny, keďže oproti východiskovému stavu pri nástupe do funkcie ministra Kaliňáka a policajného prezidenta Packu došlo k nevídanému nárastu usmrtených o 58. Konečný výsledok za rok 2007 so 627 usmrtenými ľuďmi predstavuje nárast oproti roku 2006 „len“ o 48 ale oproti roku 2005 „až“ o 67 obetí.Podľa Kaliňáka a Packu sa správne rozhodnutia nerodia v hlavách, ale v nohách Packove predstavy o „akčnej polícii“, ktoré prezentoval pri svojom menovaní do funkcie policajného prezidenta, sám verejnosti ukázal v septembri 2006, keď oznámil odvolanie vtedajšieho riaditeľa prezidiálneho odboru dopravnej polície Bohumila Strapeka. Riaditeľ mal „zlyhať“, keďže nezabezpečil jeho príkaz „aby policajti riadili dopravu na piatich krízových úsekoch“. S jeho návrhom súhlasil aj minister R. Kaliňák, ktorý pre agentúru SITA povedal, že „Už minulý týždeň som riešil situáciu na upchatej diaľnici, no môj pohár trpezlivosti pretiekol, keď som kritickú situáciu na križovatke Patrónka zažil.“ Minister Kaliňák i policajný prezident Packa uprednostili operatívne a podružné dopravné problémy s priepustnosťou piatich križovatiek Slovenska, za ktoré polícia nesie len čiastočnú zodpovednosť, za strategické schopnosti rozhodovať o dopravno-bezpečnostnej situácii Slovenska. Podľa ich názoru sa správne rozhodnutia nerodia v hlavách ale v nohách. Policajný prezident J. Packa je vzorom pre slovenských vodičov – po diaľnici jazdí 200 kilometrovou rýchlosťou Začiatkom roku 2007 sa v rozhovore pre médiá J. Packa priznal, že „Vyslovene nenaháňam, až keď je niekto arogantný a drzý ako opica. Ja idem po diaľnici dvestovkou a niekto ma 'ofúkne'. No to sa predsa nerobí! Tých dvesto už je naozaj dosť. ...“ Z jeho veselej pravdovravnosti ho musel nakoniec zachraňovať minister Kaliňák tvrdením, že keď jeho policajný prezident jazdí nad zákonom povolenú rýchlosť, tak je to s jeho súhlasom, keďže plní „osobitné úlohy“. Každý občan a vodič Slovenska si o tých „osobitných“ úlohách pomyslel svoje. Hodné obdivu bolo tvrdenie policajného prezidenta, že „Tam, kde nie je obmedzená rýchlosť, sa na mňa stanovené rýchlosti nevzťahujú. Nie som ako český policajný prezident, ktorý musel odovzdať vodičský preukaz.“ Škoda, v tomto sa Čechom podobať mohol a dokonca mal. O pol roka J. Packa s redaktorom novín išiel vozidlom na náhodnú kontrolu do Malaciek a pritom po diaľnici si to švihal rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu. Podľa svojich rečí policajný prezident provokoval za ním idúci „bavoráčik ... či sa rozbehne“. Slúži ku cti vodičovi bavoráku, že sa nerozbehol. No, čo už dodať, snáď len toľko, že ani policajný prezident nemá právo prekračovať povolenú rýchlosť preto, aby iných vodičov „provokoval“ k porušovaniu zákonov a takáto činnosť určite nespĺňala zákonnú podmienku „plnenia osobitných úloh“, takže sám v rozpore so zákonom pred svedkom-redaktorom novín porušil zákon. Jastrab dolietal. Po výmene zodpovedného viceprezidenta a riaditeľa prezidiálneho odboru dopravnej polície sa zmenila aj taktika a metódy kontroly nad bezpečnosťou cestnej premávky. Jastrab, ktorý mal už i medzištátnu podporu a prepojenie skončil svoj let a nové vedenie rezortu a polície prešlo na výchovno-preventívne akcie. Kto pozornejšie sledoval túto dopravnú situáciu, musel zaznamenať dosť výraznú zmenu. Miesta, kde sa vykonávali pravidelné dopravné kontroly (týždenné, mesačné), tam sa dopravní policajti už dlhé mesiace neobjavili. Vodiči veľmi rýchlo vycítili ústup polície a zrýchlili a zhrubli v štýle svojej jazdy. Ustúpiť od represívnych opatrení v čase, keď je na Slovensku skoro bezhraničná nedisciplinovanosť a arogancia veľkej skupiny vodičov a prejsť na úsmevné pohovory je nezodpovedný sentiment zodpovedných policajtov, ktorý stál mnohých účastníkov cestnej premávky život, zdravie a majetok. Slabá príprava preventívnej akcie „Vidieť a byť videný“ ju zmenila len na propagandistický ťah Začiatkom roka 2007 pred kamerami televízie Markíza v hlúčiku žiakov základnej školy minister R. Kaliňák spustil preventívnu akciu „Vidieť a byť videný“. Reflexné predmety, ktoré rozdával so širokým úsmevom na všetky strany mali začať nosiť v súmraku a v noci všetky deti, starí ľudia, bicyklisti ... Zámer to pekný, aj jeho mediálne zvládnutie, aspoň na začiatku. Po troch týždňoch však televízia Markíza skontrolovala, či reflexné predmety boli ministerstvom vnútra expedované na príslušné inštitúcie a zistila, že neboli. Po pol roku od začiatku tejto akcie v júli 2007 hovorca rezortu priznal, že „Záujem o reflexné predmety bol taký veľký, že sa veľmi rýchlo minuli, a preto sme nútení objednať ďalšie a zároveň sa snažíme osloviť aj súkromné spoločnosti, aby sa k akcii pridali.“ No, čo dodať, mediálna bomba to bola, no reálne pripravená akcia s reálnymi odhadmi potrebnosti financií, určite nie. Takéto propagandistické ťahy s negatívnym koncom nemôžu reálne pomôcť posunúť riešenie kritickej dopravnej situácie na Slovensku. Serióznosť a politická propaganda sa nemajú veľmi radi. V júli 2007 zahynulo na slovenských cestách rekordných 60 ľudí a polícia sa zaoberala „psychologickou“ zmenou červenej farby svojich majákov na červeno-modré Za prvý polrok 2007 polícia zaznamenala 20 percentný nárast obetí dopravných nehôd. Len za júl 2007 bolo pri dopravných nehodách usmrtených 60 ľudí – o dvadsať viac ako v júli 2006. Koncom júla 2007 rezort vnútra v TV Markíza prezentoval asi v tej dobe najväčší problém v slovenskej polícii a to, či na policajných autách majú byť namontované majáky čisto červené, alebo z „psychologického“ hľadiska ich treba zmeniť na červeno-modré. No, čo dodať, myslím, že netreba. Úroveň komunikácie rezortu vnútra a polície s verejnosťou Ak sa pozriete na webovú stránku „minv.sk“ a pokúsite sa nájsť odpovede na najzákladnejšie otázky a štatistické ukazovatele v oblasti bezpečnosti cestnej premávky - nenájdete ich. Skúste porovnať túto nekvalitu s ponúkaným servisom v Česku (www.mvcr.cz, štatistika, doprava) a budete príjemne prekvapení, keď nájdete priebežne po dňoch, mesiacoch i jednotlivých rokoch zverejňovanú podrobnú štatistiku dopravných nehôd, i „rezortní akční plán bezpečnosti a plynulosti silničního provozu“. Už tento fakt naznačuje, ako má v tejto oblasti „jasno“ slovenské vedenie ministerstva i polície, ako komunikuje rezort s občanmi, aké ponúka riešenia, ale aj spätne očakáva námety či podnety, i v podobe prípadnej kritiky.