Doprava : Mlčiace obete žalujú III.

Závažný problém – korupcia policajtov v súvislosti s dopravou Tých príčin podmieňujúcich nevyhovujúci, až krízový stav bezpečnosti prevádzky na pozemných komunikáciách je až príliš veľa, aby som sa so všetkými mohol zaoberať. Budem sa teda len tými, ktoré poznám alebo sa mi zdajú najdôležitejšie. Všetky prijaté opatrenia sú účinné len do tej miery, akú odbornosť, slušnosť a dôveryhodnosť majú tí, ktorí ich budú kontrolovať – policajti. Spomeniem tu len pár prípadov z ostatných dní, ktoré vyčnievajú ako vrcholec ľadovca a dávajú tušiť hĺbku celého problému. Riaditeľa dopravného inšpektorátu v Čadci a jeho podriadeného v decembri 2007 obvinili zo zneužívania svojej právomoci, keď uprednostňovali prehliadky určitých áut, vydávanie technických osvedčení, prihlasovanie vozidiel do evidencií, či prideľovanie tzv. zaujímavých evidenčných značiek. Krajský riaditeľ dopravnej polície v Bratislave s ďalším policajtom od januára 2008 čelia obvineniu, že zneužili svoju právomoc, keď po dopravnej nehode v rozpore so zákonom vrátili vodičke zadržaný vodičský preukaz. Od januára 2008 stíhajú príslušníka dopravného inšpektorátu v Zlatých Moravciach zato, že za úplatu schvaľoval skúšky na vodičské oprávnenie občanom, ktorí sa týchto vôbec nezúčastnili a sprostredkovanie zabezpečoval operačný dôstojník Krajského riaditeľstva v Nitre. V Bratislave bolo zaistených 14 osobných vozidiel japonskej výroby, ktoré boli ukradnuté, so sfalšovanými číslami motorov a podvozkov zaevidované na dopravnom inšpektoráte a opätovne predané. Fakt, že za jeden mesiac boli na troch miestach Slovenska zistené a stíhané korupčné prípady policajtov z oblasti dopravných inšpektorátov a pri štvrtom legalizácia ukradných áut bez policajtov nebola možná len dokazuje, že na veľkej väčšine týchto policajných pracovísk sa dá tušiť väčšia či menšia miera korupcie, ale neoddiskutovateľne tam existuje. Čo z toho vyplýva ? Že na našich cestách jazdia vodiči, ktorých nikto nikdy neškolil a nevyskúšal zo základných predpisov upravujúcich cestnú premávku. Že na našich cestách jazdia vodiči, ktorí sa bežne dopúšťajú závažných dopravných priestupkov, pričom im však neboli zadržané vodičské preukazy, alebo ak áno, tak im boli nezákonne vrátené, alebo im neboli uložené zodpovedajúce peňažné pokuty, či zákazy. Že na našich cestách jazdia vodiči na motorových vozidlách, ktoré nespĺňajú technické podmienky alebo po ukradnutí pôvodným majiteľom sú zlegalizované. A to ešte nespomínam kvalitu vyšetrovania závažných dopravných nehôd s obeťami na životoch, či zdraví alebo s veľkými materiálnymi škodami, v ktorých sa zamieňajú vinníci s obeťami, či sa neúmerne predlžuje prípravné konanie a o súdnom ani nehovoriac. Myslím, že mnohí pozostalí obetí, či samotné obete takýchto dopravných nehôd by mohli rozprávať nekonečné príbehy. Čo s korupciou dopravných policajtov ? Test statočnosti, pevný sadzobník pokút a zaznamenávať priebeh kontroly V prvom rade je treba využiť všetky sily a prostriedky samotnej polície k vysporiadaniu sa s týmto „vnútorným“ problémom. Okamžite, ako strategickú úlohu začať plniť systematicky, koordinovane, cielene a s primeranou prípravou protikorupčnú celoplošnú akciu „test statočnosti“ zameranú na oblasť výkonu služby dopravných inšpektorátov a dopravných policajtov. Zhromaždením a analýzou operatívnych informácií k objektom akcie, vytypovaním všetkých rizikovaných oblastí z pohľadu korupcie a v nevyhnutných prípadoch s využitím trestnoprávneho inštitútu agenta tzv. provokatéra „prečistiť“ všetky oblasti tejto policajnej činnosti a všetkých jej aktérov. V navrhovanej novele zákona o priestupkoch odmietnuť doteraz nefungujúci a skorumpovateľný sadzobník pokút s možnosťou pre policajta rozhodovať o jej výške (aj za úplatu) a nahradiť ho jasným a zrozumiteľným „pevným sadzobníkom“ s presne určenými pokutami za určitý priestupok – bez výnimiek. V dlhodobejšom horizonte niekoľkých rokov (3-4), avšak s okamžitými aktivitami už teraz, zabezpečiť pre dopravné hliadky vykonávajúce kontrolné akcie na cestách – technické zaznamenávacie zariadenie do policajných áut, ktoré zaznamená dôvod zastavenia účastníka cestnej premávky, priebeh riešenia priestupku a správanie policajta i samotného účastníka a tento bez možnosti jeho zmeny, či zničenia dlhodobo archivovať. „Tiché dohody“ musia skončiť S vysokou mierou pravdepodobnosti profesné skupiny policajtov, prokurátorov, či sudcov vykazujú najnižší počet spáchaných bežných dopravných priestupkov v ich volnom čase. Príčiny môžu byť len dve. Prvá, že sú najlepšími účastníkmi cestnej premávky a striktne dodržujú zákon. Druhá je tá, že využívajú „kolegialitu“ dopravných policajtov, inak povedané ich benevolenciu a bežné dopravné priestupky sa im bez akýchkoľvek následkov prepečú. Bez urážky vodičskej profesionality svojich bývalých kolegov sa prikláňam k tej druhej príčine. Priznám sa, že som ju aj sám ako policajt niekoľkokrát využil pri rýchlejšej jazde. Ani som nežiadal, skrátka je to „tichá“ dohoda. Určite by som takúto „tichú dohodu“ mohol rozšíriť od úrovne obecných, okresných, krajských až po celoštátnych politických, štátnych, či samosprávnych funkcionárov. Vychádza mi z toho celá plejáda účastníkov cestnej premávky, ktorí viac, či menej môžu pred jazdou piť, jazdiť rýchlo a nebezpečne a napríklad o používaní bezpečnostných pásov sa nebudem ani zmieňovať. Ak chceme niečo urobiť pre tých, čo už na našich cestách nezavinene zahynuli a tých čo ešte len na svoj osud čakajú, tak „tiché“ dohody musia skončiť. Liečebné postupy som už naznačil: test statočnosti, pevný sadzobník pokút a videozáznamy priebehu dopravnej kontroly. Ísť vzorom pre občanov je predsa pre policajta záväzok potvrdený prísahou. Rovnako tak rovnosť občanov pred zákonom treba aplikovať vždy, i keď nemusí voňať. Dôkazov o nerovnosti před zákonom je dosť. Ten ostatný – 18.2.2008 SITA „Šéfovi Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru SR Jánovi B., ktorý minulý týždeň spôsobil dopravnú nehodu tým, že prešiel na červenú, neodobrali policajti vodičské oprávnenie. ... Pri nehode boli okrem služobného auta poškodené ďalšie dve autá. ... Ján B. údajne spôsobil dopravnú nehodu v čase osobného voľna. Už sa radšej ani pýtať nebudem, akom mohol tento vysoký policajný funkcionár v čase svojho „osobného voľna“ jazdiť so služobným“ vozidlom ? „Verejné“ výnimky Každý zákon v právnom a demokratickom štáte by mal v prípade určenia výnimky zo všeobecne platného pravidla vychádzať zo zásady minimálneho počtu subjektov stojacich mimo zákon a jednoznačného určenia podmienok jej využívania. Musia to byť situácie a subjekty konajúce vo verejnom záujme. Už som uviedol, že najnebezpečnejšou príčinou dopravných nehôd s tragickými následkami je nedodržanie predpísanej rýchlosti jazdy vodičom motorového vozidla. Rýchlosť v obci musí byť pre každého vodiča „tabu“ – bez výnimky V návrhu zákona o prevádzke na pozemných komunikáciách v ustanovení „rýchlosť jazdy“ je niekoľko neprehliadnuteľných a pozoruhodných výnimiek. Určené rýchlosti pre motorové vozidlá (50, 90, 130) podľa dôvodovej správy k návrhu zákona nemusia dodržiavať pri plnení úloh „štátneho a bezpečnostného charakteru“ vodiči ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby. V dôvodovej správe sa však nedočítate dôvod, prečo návrh nového zákona oproti terajšiemu rozšíril pre týchto vodičov možnosť nedodržiavať rýchlosť v obci. Osobne si myslím, že práve obec musí byť pre každého vodiča bez rozdielu „tabu“, skrátka musí každý vodič jazdiť v určenej rýchlosti. Zníženie rýchlosti z terajších 60 km/h na 50 km/h je predsa dané tým, že sa až o 60% znižuje riziko usmrtenia a ťažkých následkov. Tvrdím, že si neviem ani dobre predstaviť takú závažnosť „osobitnej úlohy“, ktoré plnia tieto štátne orgány, ktoré by vyvážili ohrozenie života a zdravia, čo len jedného občana. Neznamená to však, že vo výnimočných prípadoch napr. živelná pohroma, naháňačka s vrahom, nemá právo (vo verejnom záujme) štátny orgán určenú rýchlosť prekročiť. Netransparentným a preto i z pohľadu verejnosti nekontrolovateľným sa javí návrh, aby okruh osobitných úloh určil príslušný minister, či riaditeľ. Po prvé, by mali byť určené aj konkrétne útvary ako je to v Česku a po druhé, pre verejnosť prístupným spôsobom, t.j. zverejneným interným predpisom, ktorý možno ľahko i občanmi kontrolovať. Ostáva pre mňa záhadou, čo také plnia príslušníci Slovenskej informačnej služby, keďže sa jedná o „informačnú“ nie akčnú službu, že musia mať výnimku z rýchlosti pri služobných jazdách. Výnimka z rýchlosti jazdy nie je v návrhu zákona podmienená „potrebnou opatrnosťou“ Za najdôležitejšiu chybu v tomto návrhu zákona pri určení výnimky z rýchlosti jazdy vidím v chýbajúcej podstatnej podmienke : že takýto vodič motorového vozidla je „však povinný dbať potrebnej opatrnosti, aby neohrozil bezpečnosť cestnej prevádzky na pozemných komunikáciách.“ To aj preto, aby sa nestal taký prípad ako v nedávnej minulosti, kedy policajti kvôli dopravnému priestupku v meste pri naháňačke usmrtili nevinných chodcov. Nedá mi ako bežnému vodičovi, ktorý sa často stretáva s vozidlami polície poznamenať, že je nevyhnutné, aby polícia vykonala sebakontrolu a zistila, akou rýchlosťou policajti-vodiči počas služby jazdia. Myslím, že výsledky by ich samotných veľmi nepríjemne prekvapili. Zdá sa, že skoro všetci policajti si určili, že aj oni plnia „osobitné úlohy“ a to trvale. Druhá výnimka - bezpečnostné pásy Rovnaká výnimka platí aj pri používaní bezpečnostných pásov, pričom „výnimočné“ subjekty sú ešte rozšírené o obecnú políciu. Prečo tomu tak je a prečo tomu tak nebolo pri rýchlosti, sa v dôvodovej správe nedočítame. Tam sa totižto o dôvodoch tejto výnimky vôbec nič nedočítame. Skrátka predkladateľ zákona to zobral ako samozrejmosť (čo komu zdôvodňovať ?). Aj v tomto prípade, by samokontrola policajtov o používaní bezpečnostných pásov počas služby, ak neplnia „osobitné“ úlohy dopadla podľa očakávania – pre nich sú bezpečnostné pásy už prežitok. I tu mi nedá nespomenúť obdobný český zákon, ktorý túto výnimku bezpečnostnej informačnej službe nepriznal. V Čechách nebolo prečo, u nás platí – prečo nie ? Tretia výnimka - telefonovanie Veľkým nešvárom nadobúdajúcim obludné rozmery je telefonovanie počas jazdy, pričom sa jednou rukou drží mobil pri uchu a druhou sa vykonáva celá činnosť obsluhy motorového vozidla. Možno by sme mali dávať na tieto autá výstražné nálepky upozorňujúce svet, že vo vozidle jazdí jednoruký, či jednoruká. Ako v predchádzajúcom prípade, v Čechách zákonom výnimku zo zákazu telefonovania počas jazdy bezpečnostinej informačnej službe nepriznali. Výnimkami sa zvyšuje riziko na cestách Len policajtov na Slovensku je 22 tisíc, pritom veľká väčšina z nich jazdí aj so služobným vozidlom. Neviem si dobre predstaviť, a keďže som v polícii pracoval dlhé roky, tak aj viem, že tak ako sa „naučíte“ počas služby mať „výnimku“, čiže nerešpektovať niektoré ustanovenia zákona o prevádzke na pozemných komunikáciách, tak tomu je aj potom, čo „vyzlečiete uniformu“ a sadnete si za volant svojho súkromného vozidla. Len ťažko je v okamihu vypnúť výnimku a prepnúť na povolenú rýchlosť, zapnúť si bezpečnostný pás, či netelefonovať. Pápežskejší ako pápež – chodci v reflexnom odeve či, s reflexným prvkom na tele, cyklisti v reflexnej veste Priznávam, že veľkým problémom na našich cestách z pohľadu vodičov motorových vozidiel, najmä za nižšej viditeľnosti, či v noci sú neosvetlení chodci a cyklisti. Pravdaže, je treba tento problém riešiť vyvážene a najmenej z dvoch uhlov pohľadu : vodiča i týchto účastníkov cestnej premávky. Navrhovatelia nového zákona o cestnej premávke sa na vec pozerali cez heslo : ty (chodec, cyklista) si ohrozený, tak ty trp. V praxi to znamená, že za zníženej viditeľnosti mimo obec musia mať chodci idúci po krajnic,i či okraji vozovky „oblečený odev s reflexnými prvkami alebo mať takéto reflexné prvky umiestnené na tele…“. Faktom ostáva, že takýmto zákoným príkazom vstupuje štát do značnej miery do súkromnej sféry občanov a núti ich nosiť odev s reflexnými prvkami, ktorý nemá zodpovedajúcu úroveň po stránke materiálu, strihu, farby, čiže módnosti. V žiadnom prípade by som tento aspekt nepodceňoval. Tých vodičov motorových vozidiel, u ktorých by moja poznámka vyvolala veselosť, sa chcem spýtať, ako by sa im páčil zákon, ktorým by im štát zo dňa na deň prikazoval, aby na celé vozidlo namaľovali reflexný kríž o hrúbke 10 centimetrov ? Už vidím, ako vodič dvojmiliónového Mercedesu s neskrývaným šťastním a zaľúbením pozerá na oranžovo svetielkujúce vozidlo. A to si myslím, že je to len tá menej významná pripomienka. Každá povinnosť občana vyplývajúca zo zákona musí byť aj bez neprimeraných problémov realizovateľná. Už vidím, ako celé rodiny nakupujeme reflexné odevy či prvky, lebo čo keď pôjdeme celá rodina do susednej obce na pohreb, a keďže autobus práve vtedy pre poruchu nepremáva, tak sa budeme musieť domov vracať pešo. No, ale to už musíme domýšľať pri odchode z domu a zobrať si so sebou vrece s reflexnými odevmi, či prvkami a potom si ich na čierne obleky či šaty natiahnuť a cupitať v svietiacom rade domov. Príjemné to tiež bude v lete, v horúčave, natiahnuť si na spotené telo reflexný odev, či reflexné prvky. Už vidím tie spokojné tváre slovenských občanov, ako sa ten štát o našu bezpečnosť postaral. Takáto nová povinnosť sa navrhuje i cyklistom, ktorí musia mať pri zníženej viditeľnosti oblečený reflexný odev. Ako to zdôvodňuje dôvodová správa k návrhu zákona ? Skrátka i pri chodcoch, či cyklistoch konštatuje, že sa „novo ustanovuje povinnosť … mať za zníženej viditeľnosti …. bezpečnostný prvok, … reflexnú vestu“. Vyčerpávajúce nie ? V ktorých krajinách európskej únie takéto „niečo“ už vymysleli a aký zmysel tento nezmysel bude mať, čiže predpokladaná kvantifikácia, či prínos pre občanov, to zákonodarca nepovažuje za potrebné zdôvodňovať. V celej Európskej únii je nosenie reflexnej vesty prikázané len vodičom motorových, či nákladných vozidiel. Ani jeden štát neprikročil k takému nezmyselnému kroku, aby prikazoval iným účastníkom cestnej premávky – chodcom a cyklistom – za zníženej viditeľnosti nosenie reflexnej vesty či prvkov. Pritom nevidím dôvod, prečo navrhovateľ jednoznačne a presne neurčil cyklistovi za zníženej viditeľnosti mať za jazdy napr. rozsvietený svetlomet s bielym svetlom svietiacim dopredu a zadné svetlo so svetlom červenej farby alebo prerušovaným svetlom červenej farby. Mňa ako vyšetrovateľa tí starší učili, že bezpečnou vzdialenosťou pri obchádzaní cyklistu je najmenej výška sediaceho cyklistu. Vedel by som si predstaviť uloženie povinnosti vodičom motorových vozidiel pri obchádzaní cyklistov, či chodcov prejsť s celým vozidlom do protismerného jazdného pruhu alebo pri viacerých jazdných pruhoch do ľavého jazdného pruhu. Nechcem sa tu rozpisovať o iných možnostiach ochrany bicyklistov, stačí len jedno, aby sa minister R. Kaliňák aj s policajným prezidentom J. Packom posadili pred ministerstvom na bicykle a skúsili sa dostať po hlavných cestách do Petržalky.