Dve strany tej istej mince prežitia.

Vzor policajtov, ktorým by policajný prezident mal byť v prvom rade, nemôže diplomaticky, či alibisticky mlčať o svojom dlhoročnom kolegovi, ktorému sám uložil úlohu analyzovať možnú reorganizačnú zmenu preradením finančnej polície do Úradu boja proti korupcii, keď je tento ministrom zato nespravodlivo a krivo obvinený z rozvratu polície a intrigánstva. Mlčanie k tak závažnej veci, ako podozrenie z nesplnenia základnej úlohy jeho zástupcom, ochrániť život zavraždeného Karola Patášyho, keď mu pritom sám túto úlohu uložil, naznačuje problém s priamym pohľadom do zrkadla. Rovnako nemôže mlčať o preexponovanom a politicky účelovom chválenkárstve ministra o výsledkoch polície za rok 2005, a to ani vtedy, keby mu to samému robilo akokoľvek dobre. A to ešte vie, že analytická správa o bezpečnostnej situácii na Slovensku za rok 2005 ešte doteraz nebola vedením ministerstva prerokovaná a schválená. To už nehovorím o prípade nezákonného nákupu Oplov, ktoré on sám ako nevýhodné odmietol a poza jeho chrbát cebovci riadení ministrom vykonali kroky, ktorými "prehovorili" jemu podriadených krajských riaditeľov štýlom, buď si objednáte a zaplatíte tento typ alebo nedostanete žiadne autá. Pokiaľ sa v polícii vytvorí situácia otvorenej nespokojnosti, čo aj cez odbory, prvý policajt sa nemôže skrývať za chrbát ministra a mlčať. Práve naopak, mal byť prvým, ktorý svojou autoritou a vecnou argumentáciou má stav verejne objasniť, či už v prospech jedného alebo druhého názoru a dať tak jasný osobný postoj k ochrane polície, či už pred demagógiou odborov alebo ministra. Rovnako by nemal mlčať o postupnom Palkovom skrytom zadlžovaní ministerstva vnútra od roku 2004 až doteraz, keď zvýšené osobné a osobitné príplatky pre určité policajné zložky zožrali časť mzdových prostriedkov predstavujúcich 800 neobsadených funkčných miest policajtov. V tejto súvislosti otvorené prejavy odporu krajských riaditeľov, že nemôžu Palkovým pokynom prijať 800 nových policajtov a ešte k tomu dostali znížené kvóty pre nadčasovú prácu, musí riešiť s ministrom a nie "rebelujúcich" funkcionárov zastrašovať odvolaním z funkcií. Treba upustiť od zásady "mlčať hore a valcovať dolu". Podľa neho reorganizácia polície sa podarila na prvý šup. Policajný prezident cudne o týchto veciach mlčal a mlčí stále. Prvý policajt v pravý čas môže aj mlčať, ak mlčanie vyžaruje odvahu, morálnosť, priamosť a ľudskosť. Lepší príklad alibizmu, vnútornej neistoty a prežitia za každú cenu neexistuje, ako ten ostatný o internom pokyne prezidenta polície k faktickej priestupkovej imunite poslancov. Vôbec nebolo rozhodujúce, či tento pokyn vydal on alebo jeho predchodca, lebo pokiaľ ho nezmenil, či nezrušil, tak s ním súhlasil. Kto iný ako on mal ako prvý zaujať rýchle, jasné a zrozumiteľné stanovisko a podľa neho i konať. Len trochu schopnejší právnik, za ktorého ho pokladám vedel, že akákoľvek priestupková imunita poslancov nielen v súvislosti s dopravou neexistovala. Nebolo nič jednoduchšie, ako aplikovať zákon a okamžite zrušiť časť svojho pokynu a nahradiť ho vhodným metodickým postupom. Asi by som chcel priveľa, on sa stiahol do ulity, tváril sa akoby sa ho to netýkalo, nechal verejne o tom diskutovať iných, najmä politikov a pozabučky si počkal na stanovisko generálneho prokurátora. Nikto z nás neutečie pred svojimi činmi, ktoré o nás hovoria viac, ako naše reči, v jeho prípade mlčanie. Tak ani on neutečie pred faktom, že v roku 1996, po veľkých personálnych rošádach v súvislosti s "únosom prezidentovho syna" vtedajší minister vnútra Hudek ho dosadil za zástupcu generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania, ktorým nebol nik iný ako Kosťov, jeden z Mečiarom ohlasovaných stredoslovákov. Charakterové a osobnostné vlastnosti sa prejavujú u každého z nás v zlomových okamihoch. Aj čas nástupu do funkcie je takýmto lakmusom a to platí aj na iných. Druhý, naopak založil svoj policajný výkon na permanentnej mediálnej masáži. Je len symptomatické, že nastúpil v čase, keď z funkcií museli aj pre bezhraničnú mediálnu kampaň odstúpiť minister vnútra a šéf sekcie vyšetrovania. Rýchlo zabral nimi uvoľnený mediálny priestor. Tak rýchlo a toľko toho nahovoril, že slovami Palka "vytvoril o sebe nereálny mediálny obraz". Médiá potrebujú a hľadajú na mnohé otázky týkajúce sa policajnej činnosti odpovede, čo možno u najvyššie postavených služobných funkcionárov. On sa zapojil do tejto hry. Dokonca, ak utíchla, mal vnútorný problém, ktorému podliehajú skoro všetci jemu podobní a to, že pre svoje naplnenie a uspokojenie už ju potrebuje ako drogu. Bez médií a bombastických tlačoviek výsledky práce jemu podriadených útvarov akoby už ani neexistovali. Nekritickosť médií a nevšímavosť nadriadených i obmedzenosť vlastná ho zaviedla až tak ďaleko, že začal sám veriť vo svoju výnimočnosť. Už mu nestačilo len opisovať a hovoriť to, čo mu o prípadoch iní napísali či povedali, ale začal nás obohacovať "filozofovaním" o čomkoľvek. Aké hlboké a pravdivé môžu byť ním vyslovené závery je priamo závislé od jeho minimálnej výkonnej praxe, pričom v nej nikdy nevykonával vyšetrovateľskú prácu a preto jej ani nerozumie. Keď nebolo o čom, alebo médiá chceli odpovede na otázky mimo jeho dosah, nerozpakoval sa bez hanby meditovať napríklad o prípade vykrádania nebankového subjektu veľkopodnikateľom Jozefom M. alebo ukradnúť myšlienky o prieniku a spojení bielych golierov so zločineckými skupinami. Od tej doby na túto tému už nehovoril, nie že by nechcel, ale zdroj myšlienok sa stratil a on pôvodné neporodí. Teraz na televíznej obrazovke plodí skvosty typu "všetci občania si myslia, že sú odpočúvaní, ide o to, aby sme našli správnu strednú cestu, aby sme zachovali občianske práva a súčasne aj mohli odhaľovať organizovaný zločin". Alebo o práci polície "občania si myslia, že nič nerobíme alebo pomaly. Ono je to skoro pravda, len ide o to, že polícia robiť rýchlejšie nemôže, len tak rýchlo aby zabezpečila dôkazy". A možno ten najkrajší je o úniku informácií z polície do prostredia mafie "mafia má informátorov i u polície, my o tom vieme, ale ide o to, aby polícia mala zasa informátorov v mafii, aby sa našiel správny pomer, aby sa nezašlo za určitú hranicu". V krátkosti asi toľko, že oni vedia o nás, my vieme o nich, ale ide o to, aby oni nevedeli všetko o nás a my tiež o nich. Myšlienky plytké a úsudok rovnaký. Nechápe, že v tomto boji proporcionalita neplatí. Len s veľkým sebazaprením možno sledovať jeho verejné vystúpenie, v ktorom zverejňuje v rozpore s Trestným poriadkom ako nekompetentný orgán nechutné podrobnosti o nakladaní s obeťou vraždy Pavlom Lenártom "volne hodený jak zemiaky... to svedčí o brutalite a bezcitnosti týchto osôb.". Pravdepodobne očakáva u verejnosti šokujúci obdiv a uznanie, už vôbec si nevie predstaviť, že on sám v priamom prenose uráža samotnú obeť a bezcitne detailami ubližuje jej pozostalým. Spôsobom vyjadrovania a argumentáciou prezumuje vinu podozrivých a súd asi už bude len nevyhnutné divadlo s jasným záverom. Každý si so sebou v batôžku svedomia nesie svoje čiernejšie činy alebo "nečiny". S druhým, budú neoddeliteľne späté diletantské či skôr detinské spôsoby pacifikovania mafie permanentnými dopravnými kontrolami, až pod týmto tlakom začnú používať embéčky, alebo vyháňať posádku vozidla na chodník a tu ju pod prísnym dohľadom ozbrojených kukláčov nechajú niekoľko desiatok minút ponižujúco ležať. Nesprávnou aplikáciou zákona pripustil nevyhotovovanie kópií záznamov telefonických rozhovorov, čím došlo k nenapraviteľným škodám na dôkazoch vo viacerých závažných prípadoch. Mávanie otáznym písomným záznamom o odmietnutí policajnej ochrany Karolom Patášym mu život nevráti. Paradoxne v tom čase on sám podľahol strachu zo spravodajskej hry a nechal sa obklopiť dvanástimi, po zuby ozbrojenými a ovestovanými ochrancami a vozil sa za pancierom. Katastrofálna výslednosť práce finančnej polície je vodou na mlyn "úspešným" finančným podnikavcom. Zmena Slovenska z tranzitnej krajiny na konzumnú tiež nie je optimistickým protidrogovým počinom, tak ako bombasticky zverejnené rozbitie časti drogového gangu držiaceho 120 dávok heroínu. Palko ho od určitého času do svojho odchodu aspoň trochu držal na uzde. Pri Padovi sa drezúra nejazdí. Zamýšľam nad tým, čoho ešte títo dvaja budú schopní urobiť pre svoje prežitie. Svojich predstáv sa desím.