Elektronický dozor.

Kriminálna polícia – štátna služba bez kontroly. Musíme načrieť do minulosti, tej dávnejšej i blízkej. V rámci prístupových rokovaní Slovenska do Európskej únie, vyslaní komisári z oblasti bezpečnostnej politiky ostro kritizovali duplicitný systém dokumentovania trestnej činnosti. Služba kriminálnej polície získavala z kriminálneho prostredia informácie o zločinoch a mimo rámec trestného konania podľa zákona o polícii ich dokumentovala do štádia, kedy ich odovzdala službe justičnej polície (predtým vyšetrovania). Až vyšetrovateľ v rámci trestného konania ich „sprocesnil“ a po zabezpečení dôkazov predložil návrh prokurátorovi k podaniu obžaloby na súd. Rozsah „dokazovania“ kriminálnou službou sa v mnohých prípadoch vykonával niekoľko mesiacov, či dokonca rokov. Služba kriminálnej polície postupne vytvorila v zákone o policajnom zbore právne inštitúty, ktoré jej umožnili mimo trestného konania zaistiť osobu a vec, sledovať ju, odpočúvať jeho telekomunikačnú prevádzku, vstupovať do prevádzkových, či podnikateľských objektov, požadovať od občanov vysvetlenie a informácie, kontrolovať dodávku, používať krycie doklady, nástrahovú a zabezpečovaciu techniku, využívať konfidentov, legalizantov a osobitné finančné prostriedky. I keď na použitie niektorých inštitútov potrebovala a potrebuje kriminálna služba súhlas sudcu, svojou činnosťou mimo trestného konania úplne vyblokovala nezávislý dozor orgánov prokuratúry. Podkladový materiál, zadovážený kriminálnou službou sa fakticky však nedal a nedá v rámci trestného konania využiť ako dôkaz a preto musel byť opätovne vyšetrovateľom v celom rozsahu podľa Trestného poriadku zopakovaný. Kritika európskych komisárov smerovala k tomu, že takýto proces polície je vysoko neefektívny, spomaľuje postaviť páchateľa pred súd a jeho spravodlivé odsúdenie a zároveň časový faktor geometrickým radom znižuje kvalitu dôkazov v prospech páchateľa. Česká polícia tento problém vyriešila ešte v druhej polovici 90-tych rokov, keď zrušila tzv. „predprípravné“ čiže operatívne preverovanie službou kriminálnej polície a zaviedla iba vyšetrovanie v rámci trestného konania. Príslušníci kriminálnej služby sa rovnako ako vyšetrovatelia stali orgánmi činnými v trestnom konaní. Tento stav na Slovensku sa pokúsila prelomiť až reorganizácia polície vykonaná k 1. januáru 2004, kedy sa zrušila organizačná samostatnosť obidvoch služieb a na úrovni okresov, krajov a policajného prezídia vznikli úrady justičnej a kriminálnej polície na čele s jedným nadriadeným. Tento postup mal zásadným spôsobom odstrániť ešte jednu anomáliu, ktorá v právnom a demokratickom štáte nemá miesto. Tou bola situácia, že bez nezávislého dozoru prokuratúry na útvaroch služby kriminálnej polície existovali (a ešte aj existujú) stovky, či tisíce operatívnych spisov, v ktorých sa vykonávalo tzv. operatívne odhaľovanie, či preverovanie a výstupy z nich sa nikdy nedostali do rúk orgánom činným v trestnom konaní –vyšetrovateľovi, či prokurátorovi - a stovky, či tisícky takýchto operatívnych spisov boli uložené do archívu so záverom operatívneho pracovníka „založiť ad acta“. Väčšina týchto operatívnych pracovníkov mala a má len stredoškolské vzdelanie s minimom teoretických znalostí a aplikačných právnych skúseností. Vôbec nie je výnimkou fakt, že dlhodobo bol a je operatívne dokumentovaný prípad, ktorého skutok nie je operatívnym pracovníkom identifikovaný a preto aj chýba jeho právna kvalifikácia podľa ustanovenia Trestného zákona alebo je táto úplne mylná, čím nie je zrozumiteľne určený dôvod, hranice a smer dokazovania. Tento stav bol a je príčinou vysokej korupcie polície, úniku značného rozsahu informácií o stave operatívneho rozpracovania smerom k podozrivým osobám a ich vyhýbaniu sa následkom trestného stíhania. Dôsledky neprofesionálneho operatívneho preverovania prípadov nebankových subjektov a korupcie. Pre názornosť uvediem dva z množstva prípadov, ktoré sú súčasne i mementom. Jedná sa o prípad tunelovania nebankových subjektov B.M.G. Invest, s.r.o. a Horizont Slovakia, a.s. Košice. V roku 1999 na základe písomnej signalizácie minsterky financií zaslala Národná banka Slovenska generálnemu prokurátorovi trestné oznámenie na štatutárne orgány týchto dvoch právnických osôb s tým, že sa jednoznačne jedná o protizákonnú bankovú činnosť, t.j. neoprávnené podnikanie. Generálny prokurátor odstúpil toto trestné oznámenie orgánom finančnej polície, ktoré sú zložkou služby kriminálnej polície. Jej pracovníci mimo rámec trestného konania vykonávali skoro rok a pol operatívne preverovanie, v rámci ktorého nezaistili kompletné účtovníctvo, nevykonali účtovný a daňový audit, dlhodobo neriešili zrejmú ignoráciu dostavenia sa k podaniu vysvetlenia Vladimírom Frunim a neboli schopní za daného stavu dôkaznej situácie presvedčiť vyšetrovateľa, či prokuratúru o potrebe začať trestné stíhanie. Tento stav mal vážne dopady na časový rozsah nedovoleného podnikania a v konečnom dôsledku i výšku sprenevereného majetku a počet poškodených klientov. Osobne som presvedčený, že okamžitým vstupom orgánov činných v trestnom konaní po podanom oznámení by tieto následky boli podstatne nižšie. Druhým je trestné oznámenie na korupciu v súvislosti s verejnou súťažou, vyhlásenou magistrátom Bratislavy na verejné osvetlenie hlavného mesta. Súťaž vyhrala spoločnosť Siemens a len tak náhodou, z jej účtu bolo preliatych 60 miliónov korún do spoločnosti, v ktorej len tak náhodou všetci okresní predsedovia jedného nemenovaného kresťanského hnutia boli „zamestnaní“ a uvedenú sumu odčerpali. Vtedajší minister vnútra v roku 1999 odstúpil toto trestné oznámenie finančnej polícii, ktorá ho odložila, pretože sa údajne nejednalo o trestný čin. Na okraj jedna aktuálna poznámka – len tak náhodou boli v tej dobe riaditeľom finančnej polície a jeho zástupcom bývalí príslušníci ŠtB. A len tak náhodou sa teraz dozvedáme z vykonanej kontroly NKÚ na ministerstve školstva, že za Fronca práve Siemens v rámci dodávky informačného systému Sofia vyfakturoval nevykonané práce a služby za 17,5 milióna korún, pričom celkové porušenie finančnej disciplíny predstavuje čiastku až 70 miliónov korún. Náhodné však určite nie je trestné stíhanie vrcholových menežérov Siemensu nemeckou prokuratúrou, za poskytovanie úplatkov pri verejnom obstarávaní. Utajovaná príprava organizačných (a personálnych) zmien v polícii. Aj použité právne frázy v dôvodovej správe k tomuto legislatívnemu návrhu o odstránení „vnútorného nesúladu ustanovení zákona“ a rozšírení okruhu osôb, umožňujúcich sprístupniť predmet telekomunikačného tajomstva, čo „vychádza z potrieb praxe a súčasne je dôležitým nástrojom ochrany ústavného zriadenia, bezpečnosti štátu a vnútorného poriadku“ naznačujú ďaleko rozsiahlehší zámer ministerstva vnútra a polície, ako len novelizovať jeden zákon. Navrhovateľ zákona pôvodne predpokladal, že jeho účinnosť začne v druhej polovici tohto roka. Naznačená tendencia vedenia ministerstva vnútra a niektorých policajných funkcionárov legislatívne posilniť právomoci služby kriminálnej polície, s vysokou pravdepodobnosťou odkrýva prísne utajovanú prípravu k deštrukcii organizačnej štruktúry polície prijatej k 1.1.2004, najmä vrátiť späť organizačnú a riadiacu samostatnosť útvarom kriminálnej polície. Zdá sa, že je pripravovaná práve k termínu druhej polovici tohto roka. Jej utajovanie tak vo vnútri, keďže sa k nej nevyjadrovali ani vrcholové špeciálne útvary, ale len určitý úzky okruh vedenia ministerstva a polície, ako aj navonok, zabrániť širokej diskusii a najmä kritike tohto kroku zo strany nezávislých bezpečnostných expertov jasne naznačuje, že aj jej tvorcovia si uvedomujú chýbajúce vecné argumenty, k návratu už dávno praxou prekonaného a nedemokratického systému. Po útoku na špeciálny súd a prokuratúru sa teda pripravuje kanonáda na organizačnú štruktúru polície. Posilňovanie právomocí a významu služby kriminálnej polície, ktorej činnosť nie je kontrolovaná nezávislou inštitúciou, je jasným signálom represívneho útoku voči súkromiu občanov, ich slobodnej komunikácii a korešpondencie. Opätovne už ani nepočítane po roku 1989 príde k účelovým a politickým odvolávaniam služobných funkcionárov a nomináciám iba jedného smeru. Legislatívne návrhy v rozpore s európskym dohovorom. Dôvernosť komunikácie je zaručená v súlade s medzinárodnými nástrojmi, týkajúcimi sa ľudských práv a to najmä prostredníctvom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĹP“). Takisto je garantovaná aj dvomi smernicami EÚ. Porušenie telekomunikačného tajomstva, súkromia a dôvernosti korešpondencie je prípustné, len ak spĺňa tri základné kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods. 2 EDĽP „... (ak má) základ v práve, (ak je) v demokratickej spoločnosti potrebné prijať takéto opatrenie a (ak) je v súlade s niektorým zo základných cieľov uvedených v dohovore ...“. Bezplatné umožnenie polícii a spravodajským službám diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k evidencii údajov všetkých účastníkov telefónnej siete, bez existencie bezprostredného ohrozenia ústavného zriadenie, bezpečnosti štátu a vnútorného poriadku a zároveň nezávislého kontrolného mechanizmu, je zjavným nesplnením požadovaného kritéria potreby jeho prijatia v demokratickej spoločnosti a je v rozpore i s cieľmi dohovoru. Najvýznamnejším aplikačným mechanizmom EDĽP je tzv. doktrína pozitívnych záväzkov zmluvných strán. Slovensko má nielen povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ale takisto aj povinnosť aktívne konať tak, aby tieto práva mohli byť skutočne vykonávané. Sem patrí aj povinnosť vytvoriť zodpovedajúci právny rámec pre výkon týchto práv. Prijatím navrhovanej novely zákona v naznačenom rozsahu by Slovensko porušilo svoj záväzok, pretože by razantne vstúpilo do výkonu týchto práv svojím občanom. Je zaujímavé, že v jeden čas riešia politické reprezentácie Slovenska a Česka podobný problém, týkajúci sa odpočúvania a s ním súviacich údajov. Zatiaľ čo v Čechách podrobujú veľmi ostrej kritike narastajúce počty odpočutých telefonických hovorov a snažia sa legislatívne sprísniť tieto kritériá, čiže zvýšiť ochranu súkromia a osobných údajov občanov, naopak na Slovensku, kde bezpečnostná situácia je prinajmenšom rovnaká, sa pripravuje zákon, ktorý by umožnil všetkým druhom polície, colnej správe a spravodajským službám získavať prevádzkové a lokalizačné informácie o účastníkoch telefonickej komunikácie bez súhlasu súdu. Neodôvodnená kontrola občanov zo strany štátu. Pre tých, ktorí si naivne myslia, že prakticky o nič nejde, len o pár nepodstatných informácií s kým, kedy, ako dlho a odkiaľ telefonujú, snáď len upozornenie, že sa veľmi mýlia. Sám som sa stal za svoju prácu predmetom záujmu určitých osôb a preto nepodceňujem, čo sa z týchto „nepodstatných“ informácií dá získať. Už z niekoľkodňového telefonovania možno zistiť základný okruh ľudí, s ktorými sa stýkate, aké máte s ktorou osobou kontakty, súkromné či obchodné, aké sú vaše záľuby, kto a čo je pre váš život dôležité, akým spôsobom reagujete a na koho sa v kritickej situácii obrátite (účelová provokácia telefónom), aká bola vaša reakcia na telefonát či správu, komu ste v krátkom časovom úseku následne volali, aká je intenzita využívania internetového prenosu správ, napojenie vašej osoby na konkrétne banky, kde pravdepodobne máte založený osobný či podnikateľský účet, rovnako sa dá zmapovať za určité časové obdobie váš pohyb po celom Slovensku a prakticky po celom svete. Dobre vymyslený a zrealizovaný počítačový analytický program, ktorý bude automaticky vyhodnocovať podľa určených kritérií každý váš pohyb vás dostane do trvalého elektronického registra a elektronické oko a ucho nikdy nezaspí. Možno sa časom dočkáme aj poviného čipovania každého občana. A nezabúdajte nato, že tento zásah do vášho súkromia a vašej korešpondencie bude môcť využívať polícia a spravodajské služby prakticky neobmedzene, keďže na začiatku ani nemusí existovať podozrenie z trestnej činnosti a nebude pre nejaký skutok začaté trestné stíhanie. Ak by totiž informácia o podozrení z trestnej činnosti bola získaná inými zložkami polície ako justičnou službou (vyšetrovateľom) alebo spravodajskými službami, za súčasného právneho stavu sú povinné túto okamžite odstúpiť prokurátorovi, či vyšetrovateľovi (policajtovi skráteného vyšetrovania) k zváženiu, či nemá byť začaté trestné stíhanie. Tento právny inštitút sa vedome obchádza a takéto informácie mimo trestného konania sú nezákonne ďalej rozpracované najmä službou kriminálnej polície, či spravodajskej služby. Vzhľadom na nedávne podozrenia ohľadne nezákonného odpočúvania a predaja informácií, ktoré neboli vykonaným vyšetrovaním do dôsledkov úplne vyvrátené, skôr naopak, vyvolávajú dôvodné obavy, že rovnako aj informácie získané novelou zákona môžu byť predmetom korupčného správania príslušníkov polície, či spravodajských služieb, za účelom predaja informácií o určitých osobách z oblasti politickej, podnikateľskej či súkromnej s cieľom týchto vydierať, diskreditovať, či zmariť ich legálny zámer. Kontrola – prakticky žiadna. Navrhovaný kontrolný systém, z ktorého je vyblokovaný nezávislý štátny orgán – prokuratúra či súdy, a ktorého základom má byť ministrom, či riaditeľom spravodajskej služby určený zodpovedný pracovník tejto inštitúcie, ktorý bude „povoľovať“ svojím kolegom získanie takýchto informácií je úplne scestný. Po prvé ho bude do funkcie určovať osoba, od ktorej kariéra i odmeňovanie „zodpovedného“ pracovníka závisí. Po druhé, tento „zodpovedný“ pracovník bude jedným z príslušníkov tejto inštitúcie, kde má veľa známych, priateľov, záväzky a s ktorou je vnútorne spätý. Zákon vôbec nenaznačuje aké musí mať táto osoba vzdelanie, prax, morálne vlastnosti, aká bude dĺžka výkonu tejto funkcie, aký bude spôsob jej výberu, systém spätnej kontroly, aké kritériá musí obsahovať žiadosť služby o predmetné informácie, v konkrétnom prípade priebežné hodnotenie opodstatnenosti využívania týchto informácií. Rovnako absentuje i zmienka o prípadnom zničení týchto informácií, ak sa nepotvrdí pôvodný dôvod. Skvalitnenie vlastnej činnosti. Verejné vyhrážanie sa hovorcom ministerstva vnútra, že prípadné negatívne následky v budúcnosti, napr. neodhaleného teroristického činu, ktoré nastanú po neprijatí tohto znenia novely zákona padnú na plecia kritikov je nielen nehanebné ale aj zavádzajúce. Polícia, či spravodajské služby sú zo zákona povinné urobiť za daného právneho stavu všetko pre to, aby efektívne využili svoje sily a prostriedky a pritom minimálne vstupovali do práv a slobôd občanov. Z tohto dôvodu by najmä polícia mala zamerať svoju činnosť na skvalitnenie organizácie riadenia a výkonu služby a odstránenie nedostatkov, ktorých nie je málo. Musí vytvoriť perfektný informačný systém s doposiaľ chýbajúcou kvalitnou analytickou činnosťou, skvalitniť výber pracovníkov na úseky boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a bielym golierom, ich dlhodobú prípravu (odborné zahraničné stáže, jazyková vybavenosť), vysoké technické a materiálové zabezpečenie, skvalitniť systém spolupráce medzi zainteresovanými zložkami polície, spravodajských služieb, orgánov colnice a prokuratúrou. Tieto kroky sa prakticky dajú vykonať i v súčasnej dobe bez akýchkoľvek finančných výdavkov. Takto konajú štátne orgány, ak si nechcú zľahčovať svoju práce na úkor práv a slobôd svojich občanov.