Erupcia korupcie.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vydala nedávno stanovisko, že kabinetu Roberta Fica chýba jasný protikorupčný projekt. Premiér kontroval "úsmevným" bonmotom, že im napíše toľko plánov, koľko len chcú. Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák nezaostal za ním vyhlásením, že protikorupčný program mu pripomína "akýsi manifest, ktorý sa napĺňa len na diskusných fórach a panelových diskusiách". Premiér šiel dokonca ešte ďalej tvrdením, že jeho vláda urobila proti korupcii viac, ako Dzurindova. Ak by sme jeho slovám uverili, jeho vláde sa už za štyri mesiace podarilo vykonať viac, ako predchádzajúcej za štyri roky. Práve preto nechápem dôvod, prečo sa vláda R. Fica tak strašne bráni pripraviť, prijať a verejne deklarovať aspoň hlavné protikorupčné tézy pre obdobie svojho vládnutia. Svedčilo by to o serióznosti vládneho úsilia voči občanom, a tým aj o možnosti spätnej kontroly, no a pre štátne orgány, zaoberajúce sa represiou či prevenciou, i pre spolupracujúcich občanov by to bola jasná politická deklarácia a naznačenie hlavných smerov najväčšieho nebezpečenstva závažného ekonomického zločinu a v ňom bujnejúcej korupcie, klientelizmu a rodinkárstva. Týmto a ničím iným by vláda jednoznačne verejne signalizovala politickú podporu všetkým, ktorí sa v tomto zápase budú angažovať. Ak sa však vládna garnitúra nechce verejne "programovo" prejaviť, treba konštatovať, že toto zoskupenie nám počas svojej štvormesačnej vládnej epizódy už "de facto" dostatočne ukázalo aspoň časť svojho protikorupčného projektu, len ho treba vidieť. Preto sa mu lepšie prizrime - veď život im ho píše sám. V prvom rade sa pozrime na to, či je proti čomu bojovať a robiť projekty. Denník SME vyvodil z pocitov ľudí - tým, že problém korupcie z celospoločenského pohľadu zaradili na nižší stupeň dôležitosti - záver, že "korupcie je na Slovensku menej". Skutočne v tomto prípade by bol menej bombastický, ale pravdivý titulok, viacej. Či je korupcie - a to dokonca na najvyššej politickej úrovni – skutočne menej, predviedol samotný slovenský premiér. Robert Fico mal nedávno prednášku na pôde NEF-Hospodárskeho klubu pred najvýznamnejšími slovenskými podnikateľmi a menežérmi. Ponuky na miliardové provízie začal vraj dostávať hneď po nástupe do vlády a údajne prichádzajú ešte aj teraz. Zbohatnúť mohol na privatizácii bratislavského letiska a naznačil, že "čierne peniaze sa točia" aj pri výstavbe diaľníc a v rezorte obrany: "Keby som súhlasil s privatizáciou pod tlakom lobistov zahraničných firiem a rôznych poradcov z finančných skupín, ktorí aj dnes posielajú lístočky s dobrými radami, tak by som dnes ja ani ďalších 15 mojich generácií po mne nemuseli pracovať. Ale to chceme seknúť, aj keď to nezničíme úplne." Fakt, že podnikateľské prostredie na Slovensku je prehnité korupciou, ma neprekvapil, keďže dôverne tento problém poznám. Skôr ma prekvapila veta: "Ale to chceme seknúť, aj keď to nezničíme úplne." Na otázku médií, či premiér podal trestné oznámenie, jeho hovorkyňa odpovedala, že v tom prípade by premiér nič iné nerobil, len sedel a písal. Ak premiér tejto krajiny je v súvislosti s výkonom svojej ústavnej funkcie kontaktovaný rôznymi osobami a sú mu ponúkané miliardové úplatky, pričom si nesplní svoju zákonnú povinnosť oznámiť a svedčiť proti úplatkárom v rámci trestného konania, akým iným spôsobom chce problém korupcie "seknúť"? Predpokladám, že ako docent trestného práva si tieto fakty určite uvedomil a len pred verejnosťou utajuje svoje skutočné právne kroky. Už sa nemôžem dočkať chvíle, keď Robert Fico ako slovenský premiér bude svedčiť proti skorumpovaným "poradcom finančných skupín". Pre istotu predsa len dúfam, že aspoň jeden prokurátor čítal noviny alebo pozeral televíziu či počúval rozhlas a z úradnej povinnosti začal vo veci konať. Na pripomienky TIS o nepripravenosti protikorupčnej koncepcie reagoval premiér Fico vyhlásením, že najlepšou odpoveďou v boji proti korupcii je dobrý výber ľudí do štátnych funkcií bez ich vzťahu k lobistickým alebo vplyvným finančným skupinám. S tým sa nedá len súhlasiť. Ako si však vysvetliť závažné personálne rozhodnutie R. Kaliňáka, keď na post riaditeľa všeobecnej sekcie ministerstva, kde sa budú štyri roky točiť desiatky miliárd korún na verejné obstarávanie, dosadil Roberta Hančáka, ktorý desať rokov pracoval ako menežér v obchodnej spoločnosti finančnej skupiny J&T? Nie ako zdôvodnenie, ale skôr ako jachtanie sa javí ministrovo vysvetlenie, že táto osoba nie je majetkovo spätá s finančnou skupinou. Ja si myslím opak - práve menežér realizuje všetky podstatné kroky v podnikateľských aktivitách a akcionári len určujú strategický rámec jeho činnosti a následne ho kontrolujú. Tiež si neviem predstaviť okamžite "odstrihnúť" desať rokov budované väzby k určitej skupine osôb. Toto je praktická odpoveď člena vlády verejnosti, ako si predstavuje slovné deklarácie. Ďalším príkladom "kvalitného odborného výberu" do orgánov trnavských teplární je nominácia 23-ročnej dcéry krajského predsedu SNS. Bez ukončeného vysokoškolského štúdia, bez akýchkoľvek praktických skúseností a už bude kontrolovať iných, začo určite po zásluhe dostane aj odmenu. Myslím si, že viacerí slovenskí občania majú aj staršie dcéry a dokonca s ukončeným vzdelaním, a predsa takéto možnosti nemali. Čím to asi bude? Odpoveď je tiež jasná, ich otcovia nie sú politikmi vládnej koalície. Určite i Kaliňákova bývalá asistentka Marcela Fabiánová vo svojich 27 rokoch predstavuje superkvalitu a nevie kde skôr skočiť, či do kancelárie ministra obrany alebo na predstavenstvo Leteckých opravovní v Trenčíne. Do tretice chýba ešte jeden príklad. Nie je to síce výber do hospodárskej funkcie, ale keďže je to výber na funkciu ústavného sudcu, ide o výber o to závažnejší a dôležitejší. Za kandidáta na túto funkciu zvolili poslanci vládneho zoskupenia prof. Vojčíka, ktorý poskytoval právne služby obžalovaným štatutárnym zástupcom B.M.G. a Horizont Slovakia, a.s. Mal som možnosť čítať zmluvy napríklad o tichom spoločenstve, spracované touto kanceláriou aj s ich právnym stanoviskom. So svojím názorom k nim vás nebudem zaťažovať. Postačí len moja poznámka, že počas nášho vyšetrovania tohto megapodvodu som nikdy nepočul právneho zástupcu týchto nebankových spoločností verejne vystúpiť a obhajovať právnu čistotu ich tzv. "podnikania". Ak premiér Fico v tejto súvislosti kritizuje parlamentný systém voľby kandidátov na ústavných sudcov, tak mu treba odkázať, že práve o tomto boli pripomienky TIS a práve takéto "nedokonalosti" mali byť podchytené v protikorupčnom vládnom programe. Najlepšou previerkou kvality výberu "kádrov" je ich následná prax. Po štyroch mesiacoch z funkcie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva "na vlastnú žiadosť" bol vládou odvolaný Marián Záhumenský. Je úplne jedno, či to bolo pre podozrenie z "nahrávky" agrodotácií do vlastnej tabakovej spoločnosti, alebo za odstrel štátneho jeleňa, či za oboje, respektíve za niečo úplne iné. Skrátka bolo toho dosť a odísť musel. Prípad "poľovníka Záhumenského" a jeho záhumnienky mi pripomína niekdajších komunistických papalášov, ktorých sme vyšetrovali v rokoch 1984 až 1990 v kauze Babinský a spol. z Dolného Kubína, ktorí chodili na pozvánky poľovať do "štátneho poľovneho revíru", za čo následne udeľovali rôzne finančné dotácie. Okrem verejnej politickej deklarácie protikorupčných téz je rovnako dôležitá situácia i v špeciálnom represívnom orgáne, a to na Úrade boja proti korupcii. Ak minister Kaliňák tvrdí, že pokračuje v kontinuite svojho predchodcu ponechaním jej riaditeľa T. Gašpara vo funkcii šéfa, mal by verejnosti vysvetliť, z akého dôvodu po svojom nástupe túto funkciu ponúkal iným policajtom? Pravdepodobne má teda R. Kaliňák na mysli pokračovanie v tom, že niekdajší minister vnútra V. Palko dosadil tohto policajta na danú funnkciu len preto, lebo za môjho pôsobenia na úrade mal vážne obavy z preverovania podozrivých aktivít všeobecnej sekcie ministerstva pri verejnom obstarávaní tovarov a služieb a súčasne neodolal tlaku ohrozených finančných a politických skupín. Od tej doby ani v jednom prípade nebolo vykonávané týmto úradom šetrenie v naznačených prípadoch. Zistenie závažných nedostatkov v procese verejného obstarávania po nástupe Kaliňáka do funkcie ministra a nechuť podávať trestné oznámenia k šifrovacím strojom, východnej hranici či europasov, tiež niečo o kontinuite naznačuje. Nástupom nového vedenia protikorupčného úradu došlo k podstatnej zmene v jeho zameraní, keď prestali byť oblasťami operatívneho záujmu najvyššie politické, hospodárske a samosprávne funkcie a ich činnosti, a tieto boli štatisticky nahradené banálnymi prípadmi korupcie priopitých vodičov a policajtov. Už v roku 2005 nastala katastrofálna situácia aj v odhaľovaní a dokumentovaní závažných ekonomických a finančných prípadov a pokračovanie tohto stavu i v tomto roku prinútilo T. Gašpara k vydaniu pokynu podriadeným - pod hrozbou personálnej výmeny a finančného postihu - zvýšiť aktivity v tejto oblasti. Týmto stavom je priamo ohrozené splnenie jedného zo základných kameňov boja so zločinom podľa volebného programu SMER-u. Snahou bývalého vedenia protikorupčného úradu (pod mojím vedením) v roku 2004 bolo zaktivizovať čiastočnou reorganizáciou zložku finančnej polície. Palkovou a Spišiakovou zásluhou k tomu neprišlo, pričom táto jedna z najvýznamnejších policajných zložiek už vyše troch rokov upadá a prakticky nevykazuje žiadne významnejšie výsledky. Pritom jej úloha je v podstate nezastupiteľná v oblasti odhaľovania závažných finančných zločinov, prania špinavých peňazí, či zaisťovania neoprávneného majetkového prospechu. Naša snaha spred dvoch rokov je nepriamo potvrdená aj nedávnym rozhodnutím českého ministra vnútra začleniť finančnú políciu do protikorupčného úradu. Túto nefunkčnosť slovenskej finančnej polície v súčasnej dobe môžu využívať - a predpokladám, že aj hojne využívajú - osoby a rôzne skupiny k prevodom miliardových finančných čiastok na Slovensko, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch rôznym spôsobom zo Slovenska a jeho ekonomiky "vyliate". Tento vážny stav je dobrou správou pre zločincov, už menej pre ostatných občanov. Za tohto stavu finačnej polície je úplne zbytočné presadzovať prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý aj tak sa javí ako bezzubý prostriedok vhodný len do predvolebného smeráckeho gulášu.