Fico a špinavé politické peniaze.

Presne pred rokom Ficov koaličný partner V. Mečiar v televíznej debate na tretieho v ich vládnej koalícii, J. Slotu uviedol : "Keď pozerám, čo z tej zmluvy je financované, a majú trvať tieto vzťahy do roku 2015, tak z týchto peňazí Európskej únie si Ján Slota pokojne zaplatí volebnú kampaň 2010, 2014 a bude mať zo všetkých nás najviac zdrojov,“. To útočil na tzv. nástenkový tender ministra Janušeka (SNS), ktorý na verejnosť vyplával v novembri 2008. V ňom dalo ministerstvo výstavby bez verejnej súťaže (podprahovou metódou) zákazku na informačné a vzdelávacie aktivity konzorciu, v ktorom boli spoločnosti Avocat a Zamedia, blízke SNS, najmä jej predsedovi J. Slotovi. Celkový objem zákazky mal byť 3,6 miliardy korún, z ktorých 3 miliardy mali prísť z eurofondov. Doteraz bolo vyplatených zo štátneho rozpočtu približne 350 mil. Sk. Každý po skúsenosti z ostatných pár dní by očával, že premiér Fico si ako najaktívnejší a najčistejší bojovník s politickou korupciou aj vtedy splnil svoju povinnosť, že zaúkoloval svoje okolie, pozhŕňal informácie a postupne ich seriálovým spôsobom v priamom prenose servíroval verejnosti. A keďže tento prípad bol len z nedávnej minulosti, teda „čerstvý“ a pochybné zmluvy boli uzatvorené až na úrovni ministra – dokonca jeho vlády – a rozsah „špinavých peňazí“ mal dosiahnuť až 3,6 miliardy korún, z ktorých už „odtieklo“ 350 miliónov, bola by adekvátna i niekoľkonásobne ostrejšia kritika premiéra Fica. Takáto logika však asi v politike neplatí. Niektoré peniaze sú čistejšie lebo sa jedná o vládneho partnera a asi niektoré sú špinavšie len preto, lebo je to politický oponent. A pritom premiér Fico by nemusel robiť ani hľadať krkolomné konštrukcie o podozrivých firemných či osobných prepojeniach, lebo v prípade konzorcia so spoločnosťami Avocat a Zamedia tieto vzťahy na najslovenskejšiu politickú stranu a jej vodcu boli verejne potvrdené. Čuduj sa svete, ani 20-násobok pôžičky SDKÚ-DS, ani zjavné osobné prepojenia inkasujúcich firiem na predsedu vládnej politickej strany, ani hanba utŕžená až v Európskej komisii nevyvolala v premiérovi Ficovi obavy o demokratický a právny systém Slovenska, o podozrení z prania špinavých peňazí a ich využívanie na politické účely a na ohrozenie čistoty politickej súťaže. Nič z toho z úst premiéra Fica za rok trvania tejto podozrivej kauzy nevyšlo. To už ani nespomínam, že by sa premiér Fico osobne angažoval v odhaľovaní pozadia tohto zločinu a zabezpečovania dôkazov, alebo aspoň v tom, aby v danej veci urýchlene začali konať orgány činné v trestnom konaní. Skôr naopak, len zahmlievanie, zľahčovanie problému a naťahovanie času, však posúďte. Po vypuknutí aféry koncom novembra 2008 požiadal R. Fico o preverenie tendra Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie. Už v máji 2009 NKÚ zverejnil výsledok kontroly s tým, že tender bol netransparentný a niekoľkokrát porušil zákony o verejnom obstarávaní a slobodnom prístupe k informáciám. Napriek týmto záverom NKÚ, ale aj zverejneným informáciám o predraženom logu, právnických službách a televíznych šotoch, orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie až v septembri 2009, teda po desiatich mesiacoch od zverejnenia prvých podozrení. Čiže žiadne rýchle začínanie trestného stíhania len na základe informácií z médií a žiadne bombastické tlačovky generálneho prokurátora. V októbri 2009 Európska komisia prehlásila, že z nástenkového tendra Slovensku nepreplatí ani cent. Ficova vláda s postupom EK súhlasila a všetky faktúry – 350 miliónov Sk - zaplatila zo štátneho rozpočtu. Na rozdiel od podozrenia z prania špinavých peňazí SDKÚ-DS, ku ktorému potreboval premiér Fico len pár internetových zistení, prepojení osôb a firiem, a niekoľko pochybne zabezpečených výpisov z bankových účtov, v tomto prípade vláda SR požiadala NKÚ o druhú (!) kontrolu nástenkového tendra, keďže chce vedieť, či prostriedky za použité služby boli využité účelne. Výsledky kontroly NKÚ doteraz ešte neuzatvorila. Po takmer 15 mesiacoch od zverejnenia prvej informácie o podozrivom nástenkovom tendri a po roku od vyhlásenia V. Mečiara, že sa jedná o pranie špinavých peňazí pre jednu z vládnych strán pre nasledujúce voľby, takéhoto stanoviska sme sa z úst premiéra Fica doposiaľ nedočkali. Ani maximálna snaha na jednej strane spochybniť, skomplikovať a zahmlievať pravdu o tom, že najmenej v dvoch prípadoch sú bývalí členovia vlády vedenej R. Ficom podozriví z členstva v zločineckých skupinách (emisnej a nástenkovej) a snahy prekryť tieto nelichotivé podozrenia mediálnym zveličovaním podozrenia z netransparentného financovania opozičnej politickej strany, nedokáže napraviť pošramotený obraz vládnucej politickej garnitúry. Ďalšie a ďalšie mediálne bubliny môžu mať aj sebazničujúce účinky a naopak, čo čert nechcel, môžu mať očisťujúci a mobilizačný dopad na politického protivníka. Miesto záveru : Slovensko v podaní celej vládnej „elity“ dosiahlo stav, kedy na úrovni ministerstiev, s predpokladanou angažovanosťou samotných ministrov dochádza k závažným pochybeniam pri využívaní ich právomoci, ktoré navodzujú podozrenia zo spáchania závažných zločinov, z ktorých finančný a majetkový profit môže sčasti slúžiť na financovanie politiky a sčasti ich osobných pôžitkov, kedy sa navodzuje stav očistenia spoločnosti neústavnými, nezákonnými a bezzubými návrhmi zákonov o preukazovaní pôvodu majetku, ktoré vypaľujú všetkým občanom Slovenska punc zlodejov, pričom silné finančné zoskupenia beztrestne zneužívajú korupciu na ďalšie majetkové posilňovanie a už bez obalu svoju dominanciu dávajú na vedomie nielen Slovensku ale celému svetu. Nad Tatrou sa neblýska, to tam len kone behajú, aj dvojnohé. Systém sa nemení rečami, ale činmi, ktoré sa musia najprv zrodiť v hlavách.