Hodnota policajnej morálky = pár litrov benzínu.

Malá metastáza korupcie bez liečenia sa nekontrolovateľne rozrastá. Poznajúc situáciu v polícii, i prípady podobné tomuto, a to nech jeho vyšetrovanie dopadne akokoľvek, je žiarivým príkladom malej metastázovanej korupcie, ktorá časom bez liečenia prerastie do všetkých orgánov a stane sa určujúcou silou, pravdaže aj problémom. Začína to skoro nevinným ubezpečením sa, že „veď pár litríkov štátu nepoškodia a mne len pomôžu“ až nakoniec to začnú robiť všetci a šéfovia vedia o podriadených a tolerujú im to a podriadení vedia o šéfoch a navzájom sa patujú. A toto malé „odlievanie“ sa stane pre členov tejto skupiny tajnou výhodou - bonusom. Až nakoniec sa to musí riešiť na „poradách“, kde sa spoločne dohadujú a hľadajú „riešenia“ ako spoločnú skorumpovanosť utajiť, no v podstate v nej pokračovať. A tutlanie nie je nič iné ako porušenie infozákona a obmedzenie práva verejnosti na informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami. J. Packa zľahčuje situáciu – dôkazy o sprenevere štátneho majetku sú závažné. Arogantný spôsob odpovede policajného prezidenta Jána Packu na otázku redaktora denníka SME k podozrivým podvodom s benzínom na úrade „ochranky“ priamoúmerne zodpovedal jeho skrytým obavám z následkov prezradenej pravdy a jej ďalšieho šírenia. Preto použil argumenty o podvodoch bez dôkazov - „jedna pani povedala“- a súčasne vyslal signál smerom k čiernej ovci „chlapcov ochrankárov“ Jozefovi Žaťkovi, že zatiaľ je podozrivým len on sám a ostatným sa to bude musieť dokazovať. Vo svojej spupnosti ani nepostrehol, že prakticky „pripustil“ samotnú existenciu ochrankárskych podvodov. Tak sa teda pozrime na súčasnú dôkaznú situáciu. Policajt J. Žaťko pracuje na Úrade ochrany ústavných činiteľov (ÚOÚČ) už dlhých 19 rokov, takže to nie je žiadny nováčik, dobre pozná vnútorné pomery a dobre pozná i výkon služby. Určite je dostatočne oboznámený i s právnymi následkami podaných trestných oznámení, či už vo vzťahu k svojim kolegom i k svojej osobe. Z mediálnych informácií vyplýva, že podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru i Úrad inšpekčnej služby MV SR. Tieto písomnosti i jeho ústne podanie riaditeľovi inšpekcie sú v zmysle Trestného poriadku dôkazom pre trestné konanie. V tlači sa objavili aj písomné doklady – výkaz používania služobného motorového vozidla, ktoré vecne korešpondujú s obsahom jeho trestného oznámenia. V súčasnej dobe sa vykonáva na ÚOÚČ kontrola používania služobných motorových vozidiel a vykazovania spotreby PHM. Predpokladám, že tieto „knihy jázd“, ktoré sú aj účtovným dokladom o použití štátneho majetku (PHM) sú archivované najmenej päť rokov. Z týchto údajov podľa „metodiky“, ktorú poskytol J. Žaťko možno zistiť a vytriediť podozrivé vykazovanie čerpania PHM. Súčasne je možné s týmito podozrivými údajmi porovnať i preukázateľné a ľahko zistiteľné obdobia, kedy daný príslušník z rôznych dôvodov nebol v službe a vykazoval čerpanie PHM (práceneschopný, služobné voľno, čerpanie dovolenky, študijné volno...), čím sa môže zvýšiť úroveň podozrenia zo sprenevery PHM. Ľahko sa dá preskúmať vykonanie jednotlivých jázd a preveriť objektivita vykázaných kilometrov. Dokonca sa dajú porovnať konkrétne jazdy a vykazované prejazdené kilometre vo viacerých knihách služobných vozidiel, ktoré boli na určitú akciu skupinovo nasadené. Niektoré tvrdenia J. Žaťka budú dokumentované aj inými listinnými dôkazmi, napr. zápisnicou o konaní porady dňa 3.2.2010, ako aj písomnými poznámkami jednotlivých účastníkov porady v evidovaných zošitoch. Naostatok budú v postavení svedkov vypočúvaní všetci príslušníci ÚOÚČ, ktorí majú k danému podozreniu čo uviesť. Pritom je možné predpokladať, že nie všetci sa rozhodnú zamlčiavať informácie, ktoré zverejnil J. Žaťko. Je možné predpokladať, že niektorí z týchto príslušníkov využijú svoje zákonné právo a odmietnu podať svedectvo, pretože by sebe či osobe blízkej spôsobili trestné stíhanie alebo postih za disciplinárne previnenie. Súčasne nezabúdajme na to, že už v roku 2007 došlo k disciplinárnemu postihu jedného z príslušníkov ÚOÚČ za podobné machinácie s PHM, pričom i tento vyšetrovací materiál môže byť použitý ako listinný dôkaz i v tomto prípade a bývalý príslušník môže byť opätovne vo vzťahu k novým informáciám vypočutý v postavení svedka. Veľmi závažné podozrenie z pokračovacieho zločinu sprenevery. Závažnosť tohto podozrenia z trestnej činnosti vyplýva z rozsahu – časového (niekoľko rokov), počtu podozrivých, z výšky škody spôsobenej na štátnom majetku (samotný J. Žaťko tvrdí, že spreneverených bolo niekoľko miliónov EUR). Zároveň sa závažnosť zvyšuje podozrením, že do celej pokračovacej trestnej činnosti boli osobne aktívne zainteresovaní aj služobní nadriadení, ktorí sú v podozrení, že sami páchali zločin, ale tento aj zakrývali a podriadeným radili a utvrdzovali ich v nezákonnom konaní. Z trestnoprávneho pohľadu sa jedná o podozrenie zo závažnej organizovanej formy zločinu. O morálnom rozmere takéhoto korupčného počínania v širokom kolektíve policajtov sa netreba zvlášť rozpisovať. O to je takéto podozrenie nebezpečnejšie, že sa v danom prípade jedná o špeciálny policajný útvar, ktorého cieľom je ochrana života a zdravia ústavných činiteľov, pričom nevyhnutným predpokladom pre výkon takejto policajnej služby je absolútna bezúhonnosť vrátane morálnej čistoty. Čo už povedať o morálke tam, kde pri mesačnom služobnom príjme 50 až 60 tisíc Sk (1.600 až 1.800 EUR) sa policajt „ulakomil“ na nadspotrebu vo výške 100 EUR ? Tento prípad opätovne nastoluje legitímne otázky týkajúce sa morálnej úrovne príslušníkov polície, čistoty vzťahov medzi nimi, úrovne nadriadených ako neformálnych profesionálnych autorít a schopností vnútornými samoregulačnými prostriedkami i vonkajším kontrolným systémom včas odhaliť a zastaviť prípadné negatívne javy. Rovnako ku cti polície a jej predstaviteľov neslúži ani spôsob komunikácie s médiami, ktoré skôr vnímajú ako nepriateľov a nie ako prirodzenú kontrolu, pričom o ich podporu a prostredníctvom nich aj o priazeň a podporu občanov by mali trvale usilovať. Význam „spovede“ Jozefa Žaťku je aj v tom, že od okamihu prevalenia kauzy „kradnutia PHM“ ušetrí každý mesiac štátnemu rozpočtu niekoľko tisíc eur. Stačí si len porovnať počet najazdených kilometrov a spotrebovaných pohonných hmôt pred jeho výpoveďou s obdobím po nej. A nenahovárajme si, že rakovina „ulievania“ prebytkov PHM je izolovaná v rámci polície a objavila sa len na úrade ochrany ústavných činiteľov. Tak ako si nenahovárajme, že sa v rámci polície „neulievajú“ aj iné finančné zdroje, napríklad zvláštne finančné prostriedky, ktorých nie je málo. No na druhej strane si nenahovárajme, že práve teraz pred voľbami sa udeje zázrak a vyšetrovanie v celej nahote preukáže Žaťkom naznačené zločiny. Tlačový útvar ministerstva, teda minister Kaliňák dal vedieť, že „verí“ vedeniu ÚOÚČ a súčasne, že sa jedná len o „pomstu“ zhrdeného policajta. Týmto vydali vopred jasný signál pre inšpekčnú službu, ktorá je priamo podriadená ministrovi, aký výsledok vyšetrovania je prijateľný a očakávaný. Raz sa to už predsa pred tromi rokmi podarilo „vyšetriť“. Čo s tým ? Je pre mňa záhadou, že pri toľkých financiách, ktoré sa v rámci polície preliali do zavedenia rôznych informačných systémov sa nevyužije úplne bežne dostupný a prakticky finančne až tak nenáročný systém monitorovania policajných vozidiel využívaním satelitnej kontroly GPS, ktorým sa dajú počítačovo spracovať aj knihy jázd. Rovnako je potrebné urýchlene začať monitorovať spotrebu PHM používaním elektronického plavákového snímača nainštalovaného do nádrže vozidla. A z komplexnejšieho pohľadu? Už v roku 2005 som vo svojej analýze Policajného zboru, v časti k úradu ochrany ústavných činiteľov vyslovil presvedčenie, že i v porovnaní s inými obdobnými úradmi v štátoch EÚ je to zbytočne „honosný“ úrad čo do počtu policajtov i financií, ktoré spotrebuje a preto je potrebné radikálne o 2/3 znížiť jeho personálny stav a začleniť ho tam kam patrí - do organizačnej štruktúry Prezídia PZ. Z pohľadu systémového sa blíži doba radikálnej premeny slovenskej polície z vojensky organizovaného útvaru a prioritného výkonu represívnej funkcie na civilný policajný útvar s vyváženou represívnou a preventívno-občianskou funkciou, najmä zvýšenými formami služby občanom a verejnosti a previazanosťou so samosprávou.